Zlatý fond > Diela > Život a diela Daniela Krmana


E-mail (povinné):

Michal Žilinský:
Život a diela Daniela Krmana

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Karol Šefranko, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Lucia Olosová, Jana Kyseľová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov


 

Predslovo

Kermann či Krmann?

Nákladom Lutherovho spolku pod názvom „Kermann Daniel ev. püspök élete és müvei“ vydanému dielu môjmu ani čo do obsahu, ani čo do formy prednášky jeho, vedomím mojím nikto nič nevytýkal. Ba boli, ktorí sa ohľadom dejepisnej ceny s uznanlivosťou zmienili. Tým viac prekvapili ma poznámky horňovidieckych bratov v slovenských novinách oproti užívaniu názvu „Kermann“ čeliacich.

Mnohí to za samovoľné a bezprávne pokračovanie vyhlásili hovoriac, že meno na slovo vzatého velikého biskupa a opravdového mučedlníka len „Krman“ byť môže.

Nemám úmysel na teraz púšťať sa do jalovej dišputy. Nech si ho menuje každý dľa ľúbosti či Krmanom, či Germannom, a či Kermannom; len držme jeho apoštolskú horlivosť v úcte večnej!

Ale za mravnú povinnosť si pokladám osvedčiť, že vo všetkých svojich na minulosť evanj. cirkve Uhorska sa vzťahujúcich dielach nado všetko pravdu som hľadal a hľadám. Ďalej musím aj ohľadom toho horňovidieckych spoluveriacich uspokojiť, že som ani pri tejto príležitosti voslep nepokračoval, ba tvrdiť môžem, že mňa ku užívaniu mena „Kermann“ preštudovanie pôvodných listín oprávnilo, z nichž najväčšia časť v archíve prešporského ev. lycea sa nachádza.

V odpisoch týchto listín najviac meno Krman sa nachodí; ba je tam aj meno Grman. (Vidz na pr. Catalogus alfabeticus scriptorum in lingua Hungarica potissimum editorum Libellus supplex Krmannii 1736. — Danielis Krmanni Hangarica evangelica ect. — Sors Danielis Krmann superintendentis et V. D. M. Miaviensis. Ex originali exemplari etc. — Observatio summe Rev. D. D. Krmann superintendente. Matriculae Ordinatorium inserte, atď. atď.) Aj v pôvodine nachádzame takýto podpis.

Ale väčšia časť pôvodných listov a podpisov predsa ho čo Kermanna predstavuje.

Na potvrdzenie toho buďte nasledovné rukopisy spomenuté, ktoré som mal príležitosť osobne videť a preštudovať. Takéto sú:

1. Pamätná kniha Daniela Kermanna z roku 1680, v ktorej na 10. strane vlastnoručný kaligrafický podpis vidno, takto: „Daniel Kermannus Trenchino Hung. 1680.“ Nasledujúca 11. strana je tenkým papierom zalepená; ale na obloku sa podpis jasno prečítať dá. A tu je pre Kermanna velice dôležitá listina obsažená: jeho akademická prísaha, ktorá sa takto započína: „Ego Daniel Kermannus juro“ atď. (Ja Daniel Kermann prisahám…); aj na konci podpis takto znie: Dominus Dan. Kermannus (Pán Daniel Kermann). Práve tam na 12. strane nasleduje: Ennaratio tumultus Miaviensis sub Kermanno. (Vyprávanie o zbure myjavskej pod Kermannom.)

Tu ale k vôli pravde vyznať musím, že odpisovateľ v osnove dôsledne Krman píše.

V jeho ním samým napísanom životopise tam stojí: Ego Dan. Kermannus natus sum etc. (Ja Daniel Kermann narodil som sa…) — Ani to nenie náhodou, že svoj biskupský, zasvätenie dvestoročnej pamiatky reformácie nakladajúci obežník takto podpísal: Datum 7. Octobris Anni 1717. Daniel Kermann, Eccl. Miaviensis Pastor evangelicorum in inclytis Comitatibus Poson, Nitrien, Trenchin, Liptoviensi et Arvensi Superintendens. (Dané 7. oktobra roku 1717. Daniel Kermann, cirkve myjavskej kňaz, obyvateľov evanjelických stolíc prešporskej, nitranskej, trenčianskej, liptovskej a oravskej superintendent.) Zasluhuje ďalej preberať sa aj v sbierke „Manuscripta Kermanniana“ nadpísanej Bibliothecae A. C. Posoniensi intulit Georgius Bobok, ecclesiae Lubinensis V. D. M. (odpis z r. 1808) (Rukopisy Kermannove hore udanej bibliotheky prešporskej a. c. udal Juraj Bobok, cirkve lubinskej slov. bož. kazateľ. [odpis z r. 1808]). V tomto ešte i toho najdeme príklady, že sa nielen Daniel, ale aj Ján, Samuel a Michal bratia Kermannmi podpisovali, z čoho je patrné, že toto meno práve tak v užitku byť mohlo, ako meno Krman. Úradne ale Kermann.

Konečne ešte len to popotknem k ospravedlneniu vážnosti svojho pokračovania, že tí cudzozemskí učení mužovia a učbári, s ktorými si Kermann dopisoval, najviac ho tiež tak nazývali ako ja. Nech za príklad toho slúži toto: Johannes Deutschmann svoje listy takto adresoval: Domino D. Kermanno, amico fideli 1683. (40. str.) Hannecke: Dno Kermanno, auditori et amico 1700. (na 46. str.), Dno Kermanno, in mathesi haud vulgariter versato Strauch Wittembergae 1700. (73. str.), Dno Kermanno Ferd. Paulli Witteb. 1700. (107. str.), Dno Kermanno, suo in lingv. orientalibus auditori, Dav. Gertmann Wittembergae 1700. (Ján Deutschmann: Pánu D. Kermannovi priateľovi vernému 1683. (str. 40), Hanecke: Pánu Kermannovi, poslucháčovi a priateľovi 1700. (na str. 45.) Pánu Kermannovi, v mathesi nevšedne sbehlému, Strauch vo Vittembergu 1700. (str. 73). Pánu Kermannovi, Ferd. Paulli, Vittemberg 1700. (str. 107). Pánu Kermannovi, vo východných jazykoch svojmu poslucháčovi, David Gertmann, Vittemberg 1700.) (na 114. str.). Podobné adressy: 1680, 82., 83., 85. r. na str. 120, 141, 150, 152, 153, 155, 163, 166, 180, 190, 202, 212 a 218.

Mohol by som tieto citáty ešte na mnohých stranách rozmnožovať. Ale na čo? I z doterajších citátov vidí každý, že som ja na úplne historickom základe oprávnene a prave mohol hrdinu knihy svojej menovať Kermannom, bez toho, žeby som pochyboval o bona fide tých, ktorí menu Krman prisahajú. To tiež stojí, že sa Kermann sám často Krmanom podpisoval.

Pre toto by sa nám tedy škoda bolo pohašteriť. Ja meno Kermann držím za správnejšie. Hlavnou vecou je, aby sme pri oboch názvoch týchto na onú velikú historickú postavu mysleli a na tohože evanjelického biskupa; asíce opravdove zbožnou dušou a detinskou pietou. Želám, aby evanjelici tohoto veku, odložiac na stranu všelikú nepriateľskú myseľ, v mojom odchodnom mienení nehľadali zámer pobočný; ale nech sa spoja a utužia v tých ctnostiach evanjelických, ktoré Krmanna takým verným privržencom evanj. vedy a takým ctihodným mučedlníkom učinily.

Michal Zsilinszky




Michal Žilinský

— významný uhorský historik, politik, autor životopisov a monografií a početných knižných prác a štúdií z cirkevných aj všeobecných dejín Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.