ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Myjava ho zase za kňaza vyvolí. — Ako biskup na napravenie cirkevného vieroživota obracia všetkú snahu. Novú Agendu hotuje; na vydaní biblie českého jazyka ustáva, dobrodincov nachodí.

Ale Pán Boh sa stará o svojich. Krmann nemusel dlho bez chleba zostávať.

Veliká myjavska cirkev, z ktorej Krmann pred dvanásti rokmi násilne bol do čachtického zámockého väzenia odvlečený, v tomto čase bola bez kňaza; lebo obyvateľstvo naskrze nechcelo prijať od zemského pána mu natisnutého katolíckeho kňaza. Zprotivilo sa. Za to poslali vojsko naň, s tou úpravou, aby to až do tedy tam ostalo, kým sa cirkev katolíckou nestane.

Po čas v takomto zmätečnom stave prežitom desaťročí, následkom cieľupovedome prevádzaného prenasledovania už už počala tratiť nádeju, žeby sa niekdy na vrchol svojho predošlého rozkvetu pozdvihla.

A hľa, po vyzúrení povstaleckých bojov, dosiahla tej radosti, že si svojho mnoho vytrpevšieho starého kňaza teraz už biskupa, opäť za duchovného vodcu voliť mohla.

Krmann s radosťou prijal pozvanie cirkve myjavskej.

Avšak z utvorení sa politickych pomerov nemožno mu bolo nezbadať, že s premožením Fraňa Rákóczyho II. nielen na uhorskú ústavu, ale obzváštne aj na evanjelictvo ťažké dni nasledovaly. Kat. kňazstvo dosiahlo úplného víťazstva. Svobody evanjelické boli obstrihané, uzavretia ružomberskej synody sotrené. Ďalšie udržanie sa cirkví evanjelických pochybným sa stalo. Rády mníšske strašlivým spôsobom sa zmáhaly, a — čo bolo najsmutnejším — i kráľovský dvor úplne pod vliv kňazský sa dostal.

U prostred takýchto okolností Krmann celé svoje biskupské účinkovanie k tomu sosústrednil, že zovnútorne pokojnú dobu, v ktorej ale tiché prenasledovanie sa pokračovalo, na pozdviženie cirkevného života a náboženského povedomia upotrebil. Neobyčajnú literárnu činnosť vyvinul. Predovšetkým pričinil sa k sostaveniu ružomberskou synodou nariadených cirk. Agend, vidiac, že kňazskí kollegovia jeho túto prácu od seba odmietli. Svetskí páni súrili prevedenie synodálnych uzavretí. Žigmund Jánoky ešte na konci roku 1707 tým cieľom písal list Mikulášovi Szirmaymu, v ktorom sa medzi iným takto osvedčuje: „k Agende — tak badám — pán Sárosy sám nemá vôle; preto sa odvoláva na Zadunajcov. Ale tak badám, do takých čias sme zašli, jestli že sa len my svetskí nepohneme, mnohí z našich kňazov vo svojich zastaralých obyčajoch zmeravejú. Ale poneváč ani sami nevieme, akú Agendu hotujú, nechajme to dočasne v závislosti a vidzme, či sa aj sami s tým uspokojíme, lebo jakú ja uprostred Nemcov počúvam, tá, ktorú vo všednie dni každé ráno odriekajú, z confessie (vierovyznania), publica (verejných) modlitieb a z absolutie záleží generaliter (všeobecne)…^[25]

Biskup Pilárik bol toho náhľadu, že by sa pri vypracovaní novej Agendy mohol vziať za základ obradný poriadok evanjelikov Nemeckej krajiny. Ohľadom Slovákov bol presvedčený, že ho príjmu a úfal sa, že mu ani maďarské cirkve vzdorovať nebudú. Vôbec to bol náhľad biskupov, že netreba vec mnohými novotami obťažovať.

Krmann už pri rozpustení synody bol na čistom so sebou a keď kňazov svojho dištriktu na prevedenie uzavretí synodálnych odkazoval, sdelil jim spolu aj poriadok nedeľných služieb Božích, ktorý sa zväčša i dnes v evanjelických cirkvách zachováva.^[26] Odtedy sa s touto otázkou mnoho zaoberal. Zaopatril si cudzozemské formule; české práve tak, ako aj nemecké a takové s kritikou upotrebil. Práca jeho už r. 1720 na dobro hotová bola, ale pre nepriaznivé pomery nebol ju v stave dať vytlačiť. Tak sa zdá, že aj jeho priatelia a spolupracovníci, menovite Juraj Ambrózy a Juraj Zabojník, ev. superintendenti, taktiež s mnohými prekážkami bojovať boli prinútení. Od toho plánu, aby aj pre nemecké a maďarské cirkve vydaná bola Agenda, odstúpili a len potreby slovenských cirkví mali pred očima, poneváč tieto boly najviac zanedbané. Dielo svoje r. 1734 pod tlač dali, tedy v tom čase, keď Krmann už v prešporskom zámockom väzení úpel. Miesto tlače nenie známe.

Dielo, po titule^[27] na 3 strany mluva otvára, ktorá ale nie z Krmannovho, ale z Ambrózyho pera pochodí. Všeobecne hovorí o Agendách a o jich potrebe; obšírnejšie o starej českej Agende a o slovenských evanjelikoch Uhorska. O samom diele poznamenáva, že ho pôvodca de veteribus libris scriptis ac excusis (zo starých kníh vypísal a vytiahol) sostavil, ač soznam týchže nepodáva. V osnove ale často stretáme sa s pomenovaním prameňov.

Nepreháňame, keď tvrdíme, že je Krmannova Agenda ešte aj dnes jedna z najlepších Agend, ktoré v slovensko-českej reči sa nachádzajú. Mimo modlitieb všeobecného theologického záujmu často stretáme sa v nej s takými príležitostnými kusy, ktoré sa na pomery tehdajšej války vzťahujú. Takýmito sú: Precationes pro pace patriae sex; Precatio durantibus motibus bellicis; potom Precatio contra ethnicos (Turkom) in terram Christianorum irrumpentes. Podobne velice zaujímavými sú tie modlitby, ktoré o zdarnom pôsobení snemu hovoria, písané z čiastky od Zabojníka, z čiastky od samého Krmanna. Nie menšej príležitostnej ceny sú aj tie modlitby, ktoré sa o víťazstvo a uzavieranie pokoja uchádzajú; ačpráve v týchto poslednejších „pro conclusa pace“ (za uzavrený pokoj) nie uhorský kráľ, ale rímsky cisár sa spomína: pravdepodobne cenzúrou preináčené.

Práve toho času zaoberal sa Krmann aj vydaním českej biblie.

Pravdepodobné je, že v tomto ohľade už ako vyhnanec, po čas svojho zdržovania sa v cudzozemsku zanášal sa touto myšlienkou, a nenie nemožné, že na ružomberskej synode navrhované založenie slovenskej tlačiarne najviac z tej príčiny súril, aby tam po pri iných náboženských dielach aj biblia vytlačená byť mohla. Česi mali síce vo vlastnej svojej reči tlačenú bibliu; ale tá sa už temer úplne bola minula a tak v rečovom ako aj dogmatickom ohľade mnoho sa jej vytýkať mohlo. Z tej príčiny primerane pokroku veku na vydanie zodpovedne opravené v skutku bola potreba.

Znať máme, že aj po dnešní čas horňouhorskí slovenskí evanjelici vo všetkých svojich náboženských spisoch a knihách český jazyk užívajú. V užšom smysle braná slovenská literatúra nejestvovala. V nedostatku tejto tedy Krmann r. 1714 na viac českých evanj. kňazov sa obrátil s tou prosbou, aby ho v obmýšľanom diele prácami svojimi podporovali. Žiadosťou jeho bolo, aby sa nové vydanie biblie tak v Čechách a na Morave, ako aj v Uhorsku uživať mohlo tak kňazmi ako aj ľudom. Avšak predsa len na domáce sily bol odkázaný. Najvernejšími spolupracovníky jeho boli Matej Bél a Juraj Ambrózy, kňazia. V novej historii literátúry sa táto nová recensia biblie výlučne Matejovi Belovi pripisuje;^[28] ale nad všetku pochybnosť stojí to, že jej pôvodcom bol Krmann; Bél mal len vôkol jej vydania zvláštne zásluhy; poneváč Krmann vo väzení bol.

Dielo^[29] vyšlo v Nemecku v kníhtlačiarni sirotinca v Halle ešte v r. 1732. Dve predmluvy má. Jednu písal Krmann, druhú Bél. V predmluve Krmannovej podáva sa najprv soznam vydaní českej biblie; a potom sa pripomína, že sa výtisky tejto biblie ani za drahé peniaze viacej nedostanú. „Aby tedy — píše pokračujúc — tomuto nedostatku odpomoženo bolo, povzbudil Pán Boh v Uhorskom kráľovstve dušu veľkomožnej manželky Mateja Osztrosith, už v Kristu odpočívajúcej Kateriny Révay, ktorá k vydaniu biblie potrebné všetky útraty už r. 1682 chcela zapraviť; ale v tomto svätom úmysle ustavične trvajúcou vojnou a prenasledovaním cirkve evanjelickej a smrť k práci tejto nabudnuvších sa učených mužov prekazená bola.“ Pripomína ďalej, že r. 1700 wittenberská akademia chcela vydať bibliu pre evanjelických veriacich; ale válečné časy i toto podujatie zmarily. Konečne poznamenáva, že ako vždy, truc panujúcemu prenasledovaniu, v lone každého národa postaral sa Pán Boh o to, aby v každej reči boly biblie; tak postaral sa On aj o ľud Slovenský. Povzbudil obzvlášte dušu jednoho muža, ktorý z rodu slávneho Thurzu pochádza, ktorý porozumiac tomu, že sú výtisky českej biblie už od rokov nie k dostaniu, na vydanie tejto biblie štedrou rukou mnoho obetovať hotový bol.

Kto bol mužom týmto? Teraz by bolo nesnadné povedať. To je isté, že aj slezský veľmož Henrik Henckel Erdman gróf toto podujatie výdatne podporoval. Poznamenávame, že táto biblia r. 1745 a 1746 znovu sa tlačila. Z menších diel Krmannových spomenutie zasluhujú: katechismus náboženstva kresťanského, jednotlivé kázne a piesne,^[30]slovenská mluvnica^[31] a na vlastný vek sa vzťahujúce poznámky.^[32]