Dielo digitalizoval(i) Pavol Tóth, Silvia Harcsová, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 150 | čitateľov |
Meno autora: Pavol Országh-Hviezdoslav
Názov diela: Stesky 4
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2012
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5
License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Bibliografické poznámky a vysvetlivky
Do tohto 8. zväzku Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava sme zaradili druhú časť V. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava („Lýra“), ktorého prvé vydanie vyšlo ešte za básnikovho života r. 1921 „pečlivosťou Matice slovenskej a Kníhtlač. účast. spolku“. Prvá časť V. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava vyšla vlani (r. 1954) ako 7. zväzok Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava s názvom „Prechádzky jarom. Prechádzky letom“. Príčiny, pre ktoré sme sa rozhodli rozdeliť V. zväzok Zobraných spisov básnických Hviezdoslava teraz na dva osobitné zväzky, sme vysvetlili v bibliografických poznámkach k 7. zväzku Spisov. Tu už len dodávame, že 8. zväzok Spisov sme pomenovali „Stesky“ podľa toho, ako si tieto básne pomenoval sám básnik. Zväzok uzaviera báseň „Epilóg“, ktorú i autor zaradil na koniec V. zväzku svojich Zobraných spisov. Cyklus „Stesky“ obsahuje 107 básní, takže celý náš 8. zväzok Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava spolu s „Epilógom“ má 108 básní.
Je pravdepodobné, že sa všetky rukopisy básní tohto zväzku nezachovali. Na toto vydanie nám Archív Matice slovenskej mohol požičať len rukopis 88 básní. Okrem toho nám požičal štyri listy básní vytlačených v Slovenských pohľadoch z r. 1904 a 1905. Strany týchto štyroch listov zo SP sú číslované: 59 — 60, 73 — 74, 91 — 92, 99 — 100. Keď Hviezdoslav zostavoval svoj V. zväzok, redakcii Zobraných spisov (Jozefovi Škultétymu) do Martina pravdepodobne posielal vytrhnuté listy zo SP, v ktorých boli už predtým r. 1903 — 1906 vytlačené. Z týchto vytrhnutých listov sme mali teda k dispozícii len štyri listy. Na ich okraji sú vpísané štyri básne, a to:
„Vždy som sa verne usiloval“ (č. 59) v SP 1904, str. 449 — 450 po vytlačenej básni „Čo muž?“;
„Ach, radosť, pravá, čistá radosť!“ (č. 74) v SP 1904, str. 790 po vytlačenej básni „Ty vytrženia záchvate“;
„Predo mnou luh zakvitnutý“ (č. 92) v SP 1905, str. 330 po vytlačenej básni „Škovránok strepotal v povetrí“ a
„Čo ma to stŕha, ľaď!“ (č. 100) v SP 1905, str. 716 po vytlačenej básni „Zas je tu máj“.
V SP všetky básne cyklu „Stesky“ nevyšli. Tie, čo nevyšli, sme mali k dispozícii teda už len v 1. vydaní V. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava z r. 1921.
Textovú úpravu básní tohto zväzku sme mohli robiť na podklade rukopisov, vytlačených textov v SP a vytlačených textov v ZSBH. Pretože v ZSBH vyšli všetky básne tohto zväzku, v tomto prehľade to ani neuvádzame a uspokojíme sa s udaním, či sme mali k dispozícii r. (rukopis), prípadne aj tlačený text jednotlivých básní v SP (Slovenských pohľadoch).
Hviezdoslav svojim lyrickým básňam obyčajne nedával osobitné názvy a v SP i v Zohraných spisoch vychádzali za sebou (nie každá jednotlivá báseň na novej strane), pričom bývali od seba oddelené len hviezdičkami. My sme pre lepšiu prehľadnosť a pre potrebnú výraznosť každú jednotlivú báseň začali na novej strane. V tomto prehľade a v našich poznámkach básne uvádzame i s názvami, ktoré sú vlastne len prvé slová básní. Autor si pomenoval len tri básne, a to: „Prekladajúc Hamleta“, „Vrchlickému“ a „Kukučínovi“. Okrem toho ostatnú báseň nazval proste „Epilóg“.
„Stesky“ si autor rozdelil na štyri časti s označením: I, II, III, IV. Toto označenie zachovávame. Na začiatku „Steskov“ autor v podtitule uviedol roky ich vzniku: 1903 — 191***. Pri niektorých básňach síce sám autor uvádza čas i miesto ich vzniku, z čoho vidíme, že vznikli aj pred rokom 1903. Tieto údaje sme, prirodzene, tiež ponechali.
V zobraných spisoch tieto básne vychádzali takto:
Zobrané spisy básnické Hviezdoslava. Zväzok V. Lýra. Turčiansky Sv. Martin. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. 1921.
Hviezdoslavove zobrané spisy básnické. Zväzok V. Lýra. II. vydanie. V Turč. Sv. Martine. Starostlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. 1939.
Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok V. Lýra. Matica slovenská v Martine. III. vydanie. 1948.
Poznámky k textovej úprave
V bibliografických poznámkach sme uviedli, ktoré básne tohto zväzku Spisov P. O. Hviezdoslava sa nám zachovali v rukopise. Kde sme mali k dispozícii rukopis, vychádzali sme z neho. Uviedli sme i prípady, keď básnik vlastnoručne do svojich čísel Slovenských pohľadov doplnil niektoré básne. V takýchto prípadoch sme za rukopis pokladali tieto texty. Ďalej sme prihliadali k vytlačeným textom v Slovenských pohľadoch (roč. 1903 — 1906) a k vytlačeným textom Steskov a Epilógu v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava. (Zväzok V. Lýra. Turčiansky Sv. Martin. Pečlivosťou Matice slovenskej a Kníthlač. účast. spolku. 1921.)
Pri textovej úprave Steskov sme rešpektovali zásadu posledného autorizovaného textu ako základného textu. To znamená, že keď je napr. v rukopise i v Slovenských pohľadoch text: A pre dážď, slnko nie som z cukru voskom… a v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava z r. 1921 text: A nie som maku kvet, nie z cukru, voskom…, prevzali sme text posledný.
Vyskytli sa však prípady, kde sme túto zásadu dodržať nemohli. Napr. v rukopise i v SP je očí, v ZSBH očú. Tu sme sa rozhodli pre tvar očí preto, lebo autor dokázateľne tvar očí napísal v rukopise a nepozmenil ho ani v SP, ktoré si sám prezeral, dopĺňal a opravoval, a nemáme dokázané, že by bol sám autor opravil tvar očí na očú pre vydanie Zobraných spisov z r. 1921. Tvaru očí sme však dali prednosť i preto, lebo dnes je tvar očú už veľmi na ústupe, čo vyplýva aj z Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953. To isté chceme povedať aj o prísl. zase. V rukopise je vždy zase, v SP tiež zase, kým v ZSBH je zasa. Možno, že v ZSBH ide výhradne o zásah redakcie ZSBH.
Tvary posledného autorizovaného textu, t. j. 1. vydania Steskov v Zobraných spisoch sme nemohli prevziať ani v takých prípadoch, kde by neboli v zhode s dnešnou gramatickou normou. Tak napr. v rukopise i v SP je tvar vrstiev, kým v ZSBH je tvar vrství. Tu sme sa rozhodli pre tvar vrstiev, lebo je to dnešný normalizovaný tvar.
V tejto súvislosti ešte uvádzame zvláštnosti, ako sú pri výrazoch: čerstvý a ľze. Prídavné meno čerstvý sa u Hviezdoslava najčastejšie vyskytuje vo forme nárečovej ako: čŕstvy a črstvý, a len v ojedinelých prípadoch je tvar, vyhovujúci dnešnej norme: čerstvý. Aby sme neoslabili vplyv ľudovej reči (z nárečia) na Hviezdoslavov jazyk, rozhodli sme sa pre tvar čŕstvy, ktorý je pre nárečovú oblasť, z ktorej Hviezdoslav najviac čerpal, najvhodnejší. Výraz ľze sa u Hviezdoslava vyskytuje trojako: ľzä, ľza, ľze. Úplne nahradiť iným výrazom sme ho nechceli, lebo sme si dali zásadu: lexikálne básnika nemeniť. Rozhodli sme sa za ľze už i preto, lebo v tejto forme je najjasnejšie, že ide o lexikálny bohemizmus.
K rukopisu sme sa neváhali vrátiť i v každom prípade, keď patričný výraz bol v pozícii rýmovej alebo inej zvukovo estetickej. Napr. tvar Češi sme ponechali podľa jeho výskytu v rukopise a dali sme mu prednosť pred tvarom Česi, ktorý je v poslednom autorizovanom texte a ktorý je dnes gramaticky jedine prípustný. Tvar Češi sme však ponechali hlavne tam, kde sa rýmuje so slovom teší.
V snahe čo najmenej zotierať prvky, ktoré charakterizujú autorov jazyk zo stránky štylistickej, dbali sme, aby sme zachovali vplyv ľudovej reči (nárečia) na Hviezdoslavov jazyk. Preto sme zachovali tvary, ako sú: dobrô, žrielo, krielo, zrkalko, tá úboč, to jaro, bôty a pod. Kde však išlo o jazykové prvky štylisticky neutrálne (ako napr.: bľadý — bledý, mrtvola — mŕtvola, nebotýčny — nebotyčný, ňádra — ňadrá, laskať — láskať, zahrada — záhrada, listím — lístím a pod.), tam sme sa nebáli vykonať úpravu podľa dnešnej gramatickej normy. Išlo o oblasť hláskoslovnú. Niekedy je však dosť ťažko ustáliť, kde je hranica medzi jazykovými prvkami štylisticky neutrálnymi a prvkami, ktoré sú pre autorov jazyk charakteristické zo stránky štylistickej. Zásady, ktoré sme sa snažili dodržať i pri úprave textu tohto zväzku Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava, sme podrobnejšie vysvetlili v poznámkach k textovej úprave 4. zväzku Spisov (Básne biblické). Vydanie nových Pravidiel slovenského pravopisu (1953) nás prinútilo aplikovať ich už pri úprave textu pre 7. zväzok Spisov (Prechádzky jarom, Prechádzky letom), takže náš 8. zväzok (Stesky) je už tiež upravený podľa nich.
Do autorovej syntaxe sme nezasiahli ani v jednom prípade.
Ako v predošlých zväzkoch Spisov (počínajúc štvrtým zväzkom), tak i v tomto zväzku sme v rámci prípustnej úpravy textu pre čitateľské vydanie upravili písanie niektorých zložených prídavných a podstatných mien. Spojovník sme odstránili v podstatných menách: bleskoohnivo, bleskošípy, celožitie, citomer, dažďošmúhy, hromodelo, krasocit, rodostrom, slávospev, ružoker a pod. Bez spojovníka píšeme tu i zložené prídavné mená: bôľožhavé, lúčolisté, rudokrvavé, slastnocitný, slncooký, tmavovlasý, vetkopiatkový, všednodenný, zlatoplodý a pod. V zloženinách, kde nejde o vyjadrenie významovej jednoty, sme spojovník ponechali.
Autorovu interpunkciu zachovávame čo najvernejšie, lebo má veľký význam pre správne čítanie jeho často veľmi rozvetvených súvetí.
Celkove pridržiavame sa i ďalších zásad, ktoré sme doteraz uviedli v poznámkach k textovej úprave jednotlivých zväzkov. Ak by nám skúsenosti s novými textami nášho autora, prípadne aj niektoré náhľady kritiky prispeli kladne k doplneniu doterajšej jednoty v zásadných otázkach textovej úpravy, to dokladáme v tej časti našich poznámok, kde zachycujeme každý jednotlivý zásah podľa strany i riadka. Tam však neuvádzame prípady, ktoré vyplývajú zo zásadných pravopisných zmien od vvdania nových Pravidiel slovenského pravopisu (1953), napr. písania predložiek s, so a z, zo, predpôn s-, z-, zo-, vz-, písmena i, y, písania veľkých a malých písmen a pod.
Výrazy, ktoré sa v texte vyskytli častejšie, tu uvádzame v abecednom poriadku. Tieto výrazy dokladáme podľa strany a riadka už len tam, kde sa vyskytujú v odlišnej súvislosti.
A: azur — azúr; B: barva — farba; barviť — farbiť; bľadý — bledý; bľadnúť — blednúť; Boh, Bôh — boh; buší — búši; C: ctnosť — cnosť; D: do korán — dokorán; E: Europa — Európa; Ch: chmura — chmúra; chviľa — chvíľa; J: jak by — jakby — (prirovn. spojka); jaseň — jeseň; jasenný — jesenný; K: k vôli — kvôli; L: laskať — láskať; laskavý — láskavý; listie — lístie; listím — lístím; lyra — lýra; ľza, ľzä — ľze; M: moch — mach; mrtvola — mŕtvola; mrtvý — mŕtvy; N: na dosť — nadosť; ňádra — ňadrá; najsť — nájsť; na oko — naoko; nauka — náuka; nazpät — naspäť; nebotýčny — nebotyčný; O: obluk — oblúk; P: Pánboh — pánboh; pel — peľ; pre ňho — preňho; prijde — príde; prsá — prsia; prsách — prsiach; R: rekla — riekla; S: sfära — sféra; sijdeme sa — zídeme sa; sňah — sneh; sťa by — sťaby; súdba — sudba; súsed — sused; Š: šak — však; škorvánok — škovránok; T: trôfať si — trúfať si; U: úber — úbor; V: v stave (byť) — vstave (byť); vtačí — vtáčí; v tom — vtom (prísl.); Z: zahrada — záhrada; zajsť — zájsť; zápät — zápäť; zasa — zase (keď ho má básnik v rukopise); zavznieť — zaznieť; z čista-jasna — z čista jasna; zkaď — skaď; zpät — späť.
Všetky ostatné zmeny — zásahy rázu gramatického i pravopisného uvádzame jednotlive tak, že prvé číslo udáva stranu, druhé verš (riadok). Pod titulom každej básne (ustálenej len podľa prvých slov básne) uvádzame k akému textu sme prizerali, pričom r znamená rukopis, SP Slovenské pohľady, ZSBH Zobrané spisy básnické Hviezdoslava (I. vyd. z r. 1921). Vysvetlenie: najdem — nájdem znamená, že v r, v SP a v ZSBH je najdem, ale my dávame nájdem; oňahdy, onehdy — onehdy znamená, že v r je oňahdy, v SP a v ZSBH je onehdy a my dávame onehdy; do krve, do krve, do krvi — do krvi znamená, že v r a v SP je do krve, v ZSBH je do krvi a my dávame do krvi. Technika zachytenia upravovaného textu v prípade, že sme mali k dispozícii len niektoré z uvedených troch predlôh, sa mení obdobne. Po pomlke kurzívou vytlačené výrazy sú vždy definitívne.
Hľadám sa, hľadám (r., SP, ZSBH) 9, 5: najdem — nájdem; 9, 16: zkaď — skaď; 9, 18: najsť — nájsť; 10, 3: pre krýdla — pre krídla; 10, 6: na dráhe mliečnej — na dráhe Mliečnej; 10, 10: oňahdy, onehdy — onehdy; 10, 16: jaseň, jaseň, jeseň — jeseň; 10, 19: a čo za prípad, a čo za prípad, a aký prípad — a aký prípad; 11, 1: do krve, do krve, do krvi — do krvi; 11, 12: kvil — kviľ; 11, 26: pieseňku, pieseňku, piesenku — piesenku; 11, 27: u očí, u očí, z očú — z očí; 12, 3: zažihá — zažíha; 12, 27: zsinavel — ssinavel; 13, 3: gazdy — gazdu (z. p.).
Ach, nie som viac ten, čo som býval (r., SP, ZSBH) 14, 2: bľadý, bľadý, bledý — bledý; 15, 4: sťa by — sťaby; 15, 10: rivál — rival; 15, 11: svleky — zvlaky.
Ach, k zemi pripútaný je i duch náš! (ZSBH) 16, 5: okrýdlený — okrídlený; 16, 7: šalba — šaľba.
Netrápte sa, piesne moje (r., SP, ZSBH) 17, 2: že vás málo kto má rád, že vás málo kto má rád, málokto — málokto; 18, 1: švítor — švitor; 18, 2: hrkaľkami, hrkalkami — hrkálkami; 18, 6: dosť: no nie každý — dosť, no nie každý; 18, 17: bľadnúci, bľadnúci, blednúci — blednúci; 19, 13: bárby stál — bár by stál.
Ó, po tak dlhej trápnej suchote (r., SP, ZSBH) 20, 7: bárs aj, bárs aj, bárs i — bárs i; 20, 11: z ňádier — z ňadier; 21, 1: nežby — než by; 21, 4: kríh — krýh; 21, 7: úl — úľ; 21, 8: zhmyrí — zhmýri; 21, 8: sa zjätrí, sa zjatrí — sa zjatrí; 21, 9: pošmurnej — pošmúrnej; 21, 10: smysol — zmysel; 21, 19: úber — úbor; 21, 23: životok, životok, živôtok — živôtik; 22, 7: boľastivšej, boľastivšej, bolestivšej — bolestivšej; 22, 13: dosaváďne, dosaváďne, dosavádne — dosavádne; 22, 26: leják, leják, lejak — lejak; 22, 28: utone, utone, utonie — utonie; 23, 3: z čista-jasna — z čista jasna; 23, 9: v jaseň, v jaseň, v jeseň — v jeseň; 23, 16: mráčok — mráčik.
Nedávno jak tak v izbe sedím si (r., SP, ZSBH) 24, 19: čbán — džbán; 25, 12: azurom — azúrom; 25, 16: ssajúc — sajúc; 25, 16: z ňádier — z ňadier; 25, 17: hmyriac — hmýriac; 25, 34: tŕpkou žalobou — trpkou žalobou; 26, 5: si dumiem — si dumám; 26, 7: do korán — dokorán; 26, 8: dnuká — dnuka; 26, 11: očí, očí, očú — očí; 26, 12: pivoňky — pivonky; 26, 14: as — as’; 26, 24: ťažkomyslných — ťažkomyseľných; 26, 30: štihlý — štíhly; 27, 4: z ďaleka — zďaleka; 27, 8: rintica — ryntica; 27, 16: Pánboh — pánboh; 27, 16: Vítaj, synku! — Vitaj, synku! 27, 20: môž’ byť — môžbyť (častica); 27, 29: na chviľku — na chvíľku; 28, 11: škorvánok — škovránok; 28, 16: zase, zase, zasa — zase; 28, 18: figloš — figľoš; 28, 19: zbľadnul, zbľadnul, zbledol — zblednul; 29, 4: várovčivým, várovčivým, varovčivým — varovčivým; 29, 12: pod večer — podvečer; 29, 18: v rubáši belučkom — v rubáši bielučkom; 29, 21: slaďučkým — sladučkým; 29, 24: plášť od úlov — plást od úľov; 30, 7: pripiať — pripäť; 30, 11: pozapalovať, pozapaľovať — pozapaľovať; 30, 18: divných hyperbol — divných hyperbol; 31, 1: horskú tvŕdz — horskú tvrdz; 31, 28: sa pľahočíme — sa plahočíme; 32, 18: na ostrôvku, na ostrovku — na ostrovku; 32, 24: bol by v stave prezrieť — bol by vstave prezrieť; 33, 3: obluk — oblúk; 33, 5: schody z krištáľu, z kryštálu — z krištáľa; 33, 12: stre, stre, strie — strie; 33, 13: laskavý — láskavý; 33, 15: keď vyzre z okien — keď vyzrie z okien; 33, 17: vzíjdené, vzijdené — vzídené; 34, 8: príjdem, prijdem — prídem; 34, 13: zpät — späť; 34, 14: nevideť, nevideť, nevidieť — nevidieť; 34, 15: odíjdu — odídu; 34, 17: jasenným, jasenným, jesenným — jesenným; 34, 20: sňah, sňah, sneh — sneh; 34, 28: príjď, prijď — príď; 35, 4: píštelkou — píšťalkou; 35, 5: skrahlom — skrehlom.
Keď sa pieseň rodí (ZSBH) 36, 4: pre ňho — preňho; 36, 6: chviľka — chvíľka; 36, 10: z rána — zrána (prísl.); 36, 11: púček — púčok; 36, 16: Božím — božím; 36, 22: okrášľovať — okrašľovať; 36, 34: hocby i sám zhynul — hoc by i sám zhynul; 37, 4: zápät — zápäť.
Už na postati úvratiach stojaci (ZSBH) 38, 10: ľza — ľze; 38, 13: trôni — tróni; 38, 15: čojak — čo jak.
Studničko moja (ZSBH) 40, 9: bušiš — búšiš; 40, 13: s čoakou záhou — s čo akou záhou; 40, 36: nima — nimi; 41, 3: prijde — príde; 41, 11: súdby — sudby; 41, 14: tvŕdze — tvrdze; 41, 33: pokým sa v kryštál očistíš — v krištáľ; 42, 6: v zreľniciach — v zreniciach; 42, 35: neskrahneš — neskrehneš; 42, 37: kríh — krýh.
Zas oslavujú poetu (r., SP, ZSBH) 43, 2: prosaické, prosaické, prozaické — prozaické; 43, 5: rakétu — raketu; 43, 7: stele kvety — stelie kvety; 43, 15: adressy, adressy, adresy — adresy; 44, 1: s rynku — z rínku; 44, 2: samum — sámum; 44, 2: všetek — všetok; 44, 7: geníj — genij; 44, 14: všedňo-denný — všednodenný; 44, 19: lvíča — ľvíča (pre rytmus nemôže byť správny tvar: levíča); 45, 4: vznesla, vzniesla — vzniesla; 45, 5: náhodilý — náhodilý; 45, 8: chvily — chvíly; 45, 9: spletli, spletli, splietli — splietli.
Reč moja, sestro utrápená (r., SP, ZSBH) 46, 7: los — lós; 46, 14: farisei, farisei, farizei — farizeji; 46, 23: mojho, môjho — môjho; 47, 1: očí, očí, očú — očí; 47, 2: i dušu vycedím čo vodu, i dušu vycedím čo vodu, jak vodu — jak vodu; 47, 14: od súdby — od sudby.
Čo tak tie piesne (r., SP, ZSBH) 48, 4: žížnivej — žíznivej; 48, 17: k dni, k dni, k dňu — k dňu; 48, 23: z večera — zvečera (prísl.); 49, 12: postné — pôstne; 49, 14: jasenným, jasenným, jesenným — jesenným; 49, 14: kvil — kviľ; 50, 1: boľasti, boľasti, bolesti — bolesti; 50, 5: pulsujúci — pulzujúci; 50, 7: škorvánka — škovránka; 50, 7: švítor — švitor; 50, 11: pritlumený — pritlmený; 50, 15: zbarvený, zbarvený, zfarbený — sfarbený; 50, 17: z oných sfär, z oných sfär, sfér — sfér; 50, 21: si sedá — si sadá; 50, 26: pohrabný, pohrabný, pohrebný — pohrebný; 50, 27: čo hlahol, čo hlahol, ni hlahol — ni hlahol; 51, 5: zavznie — zaznie; 51, 7: veľko-piatkový, veľko piatkový, veľko-piatkový — veľkopiatkový; 51, 15: akby — ak by (spoj.); 51, 16: zomrieť, zomrieť, umrieť — umrieť; 51, 17: zomrú, zomrú, umrú — umrú.
Už za detstva (r., SP, ZSBH) 52, 1: na horu Olivetskú — na horu Olivetskou (v čes. texte); 52, 7: od tej chvile, od tej chvile, od tej chvíle — od tej chvíle; 52, 8: po dnes, podnes — podnes; 52, 10: pieseňka, pieseňka, piesenka — piesenka; 52, 12: s Pánom na čele (v reči učeníkov: s Pánom ostáva s veľkým písmenom); 53, 2: deja hodná — deja hodna; 53, 5: od večery, od večere — od večere; 53, 9: udreť, udreť, udrieť — udrieť; 53, 10: pečať krve, pečať krve, pečať krvi — pečať krvi; 53, 18: z ňáder révy — z ňadier révy; 53, 21: k Tebe — k tebe; 53, 28: Hallelujah! — Aleluja! 54, 3: z cedru — z cédra; 54, 15: Ty, Nekonečný — ty, Nekonečný; 54, 17: medzi nima — medzi nimi; 54, 24: obličaju Svojmu — obličaju svojmu; 55, 1: Jeruzaléma — Jeruzalema; 55, 7: večery, večere — večere (2. p.); 55, 23: bľadom, bľadom, bledom — bledom; 55, 25: v pokon — vpokon (prísl.); 55, 26: na ňho — naňho; 56, 13: ľza — ľze; 56, 15: z mammony, z mammony, z mamony — z mamony; 57, 11: laskáš — láskaš; 57, 15: nie ste v stave — nie ste vstave 57; 23: vnešená, vznešená — vznešená (v básnikovom rukopise vypadlo písmeno z).
Po poliach, stráňach chodí Jaro (r., SP, ZSBH) 58, 1: Jaro (ponechané s veľkým písmenom J, lebo ide o personifikáciu); 58, 7: baršúň, baršúň, baršún — baršún.
Ó, orlom vyletieť (r., SP, ZSBH) 59, 1: vyleteť, vyleteť, vyletieť — vyletieť; 59, 11: chmuru — chmúru; 59, 14: slastno-citnom — slastnocitnom; 59, 20: vnísť, vnísť, vojsť — vojsť; 60, 12: zahoreť, zahoreť, zahorieť — zahorieť; 60, 16: pŕskotajúc — prskotajúc; 60, 18: z blesko-ohnív — z bleskoohnív; 60, 20: pruh krve, pruh krve, krvi — krvi; 60, 23: akby — ak by (spoj.); 60, 24: zavreť, zavreť, zavrieť — zavrieť; 60, 25: shrknúc — zhŕknuc; 60, 26: bušiť — búšiť; 61, 2: meteora — meteoru (2. p.); 61, 7: zpruha — vzpruha; 61, 9: na večer — navečer (prísl.); 61, 16: kvietim, kvietim — kvietím.
Čo natrudí sa, ach! náš ľud (r., SP, ZSBH) 61, 19: z jara — zjara; 61, 21: skrahlé — skrehlé; 61, 22: ustle — ustlie; 61, 27: zčrstva — sčŕstva (správny spis. tvar sčerstva tu nemôže byť, lebo ide o rým so slovom vrstva); 62, 8: zhmyrí — zhmýri.
Čo to vŕta pod strechou (r., SP, ZSBH) 63, 12: v túlci — v tulci; 63, 24: podeluješ, podeľuješ — podeľuješ; 63, 28: varito — varyto; 63, 30: do sýta — dosýta; 64, 6: súsedko — susedko; 64, 10: výhne mlatkom — vyhne mlatkom.
Dych mája vteká oblokom (r., SP, ZSBH) 65, 21: snet — sneť; 65, 23: v nich sotva zvrel, v nich sotva zvrel, v nich ledva zvrel — v nich ledva zvrel; 66, 2: pel — peľ; 66, 15: bárbych — bár bych; 66, 17: oných ctnot — oných ctnôt; 66, 19: stele — stelie.
V ústrety mladučkému ránu (r., SP, ZSBH) 67, 4: rozčulení — v rozčúlení; 67, 7: na kryštáľovom prahu obzoru, na kryštáľovom prahu obzoru, na kryštálovom — na krištáľovom; 67, 9: len že — lenže; 67, 13: obľadnú, obľadnú, oblednú — oblednú; 67, 22: prapor — prápor; 67, 27: najsámprv — najsamprv; 67, 27: vrannom na oblaku — vranom na oblaku; 68, 7: snuje sa tam, snuje sa tam, snuje sa tak — snuje sa tam; 68, 2: blesko-šípy — bleskošípy; 68, 5: z hromo-dela — z hromodela; 68, 6: strelba, strelba, streľba — streľba.
Ó, vstúpiť na nebesá (r., SP, ZSBH) 69, 6: ľza — ľze; 69, 13: potkýňa sa — potkýna sa; 69, 20: zpruž — spruž; 69, 21: buši — búši; 70, 5: s pokúšením, s pokúšením, s pokušením — s pokušením; 70, 8: lalia, lalia, ľalia — ľalia; 70, 9: chviľka — chvíľka; 70, 10: Bôh, Boh — boh; 70, 12: trikráť — trikrát; 70, 14: zahoreť, zahoreť — zahorieť.
Ó, smutno duši (r., SP, ZSBH) 71, 18: krupäje, krupaje — kropaje; 71, 20: z tých pestrých krieliec, z tých pestrých krieliec, krielec — krielec; 72, 1: prikryvadlom — prikrývadlom; 72, 7: príjde, prijde — príde; 73, 1: s kvietim, s kvietim, s kvietím — s kvietím; 73, 8: dotkýňa sa — dotkýna sa; 73, 13: nadelujúc, nadeľujúc — nadeľujúc; 73, 21: jaseň, jaseň, jeseň — jeseň; 74, 5: rôj — roj.
Kam podela sa ľudu môjho vôľa (r., SP, ZSBH) 75, 2: rôzpust — rozpust; 76, 2: ten rozkoš, ten rozkoš, tá rozkoš — tá rozkoš; 76, 6: ľza — ľze; 76, 15: hŕdza, hŕdza, hrdza — hrdza; 76, 23: chmurou — chmúrou.
A jaro prešlo (r., SP, ZSBH) 77, 5: v diaľné končiny — v diaľne končiny; 77, 15: jaseň, jaseň, jeseň — jeseň.
Ó, v žití koľko sklamania! (r., SP, ZSBH) 78, 3: zaškre, zaškre, zaškrie — zaškrie; 78, 11: laská, laská, láska — láska; 78, 12: pod oblukom — pod oblúkom; 78, 14: porost — porast; 78, 15: šefran — šafran; 78, 18: čím dial — čím diaľ; 78, 21: seba menší — sebamenší; 79, 7: u zábradlia srazu — u zábradlia zrázu; 79, 10: samodôvery — sebadôvery; 79, 15: zastre — zastrie; 79, 16: kto pravdu prelstí — kto pravdu preľstí; 79, 16: protivňam, protivniam — protivniam; 79, 20: jasenný, jasenný, jesenný — jesenný.
Na môjho žitia cestu krátku (r., SP, ZSBH) 81, 3: prezre — prezrie; 81, 6: dumiem — dumám; 81, 23: stehovavá — sťahovavá; 81, 25: dverká — dvierka; 81, 28: švižné kriela — svižné kriela.
Zabehávam v cudzie háje 83, 2: poesie, poesie, poezie — poézie; 83, 16: dumie — dumá.
Prekladajúc Hamleta (r., SP, ZSBH) 85, 4: od unavy — od únavy; 65, 7: z čista-jasna — z čista jasna; 85, 9: geníj — genij; 85, 12: venec, venec, veniec — veniec; 85, 13: súdba — sudba; 85, 15: laliu, ľaliu — ľaliu; 85, 4: spustou vášní — spústou vášní; 86, 6: od potvôr — od potvor; 86, 6: medusy — medúzy; 86, 7: prepáda — prepadá; 86, 9: udre — udrie; 86, 13: urobil mi k vôli — urobil mi kvôli; 86, 14: v povesťach, v povestiach — v povestiach; 86, 24: od Shakespeare-a, od Shakespearea — od Shakespeara.
Som na vrchole veku ľudského (r., SP, ZSBH) 87, 1: na vrcholi — na vrchole; 87, 3: zajedno — za jedno (= poprvé); 87, 17: po visuťach, po visuťach, povisutiach — po visutiach; 87, 17: po srazoch závratných — po zrázoch závratných; 88, 5: zajsť — zájsť; 88, 18: sotreť, sotreť, sotrieť — zotrieť; 88, 21: lstivý, lstivý, ľstivý — ľstivý; 88, 25: pel — peľ; 88, 29: a jako v mdlobách, a jako v mdlobách, a ako v mdlobách — a ako v mdlobách; 88, 30: na dosť — nadosť; 89, 2: žížne — žízne; 89, 9: a na dlho sa ztrácal — a nadlho sa strácal; 89, 13: okružtek — okruštek (chleba); 89, 18: stanôviť sa — stanoviť sa; 89, 18: ruky vzpiaté — ruky vzpiate; 89, 29: bytosti, bytosti, bytnosti — bytosti; 90, 4: Bôh, Boh — boh: 90, 5: zajdúc — zájduc; 90, 8: krýdly — krídly (krídlami); 90, 25: čo slovo to kvet — čo slovo, to kvet; 90, 26: kúkolom, kúkoľom — kúkoľom; 90, 27: šalby — šaľby; 90, 28: ôstim, ôstim, ôstím — ôstím; 90, 28: mladosť radosť — mladosť-radosť; 91, 11: blisky, blisky, blysky — blysky; 91, 24: k vôli ním, k vôli nim — kvôli nim; 92, 18: skrahlej — skrehlej; 92, 20: pobľadlé, pobľadlé, pobledlé — pobledlé; 92, 21: varito — varyto; 92, 24: polaň, poľaň — poľaň; 92, 26: rozprchnutá — rozpŕchnutá; 92, 28: spletajúc — splietajúc; 93, 8: najdúc — nájduc; 93, 10: boľastiť, boľastiť, bolestiť — bolestiť; 93, 14: dobývajúc tvŕdze — dobývajúc tvrdze; 93, 16: usínajú víchre — usínajú víchry; 93, 18: vymôhol, vymôhol, vymohol — vymohol; 93, 19: princeznu — princeznú; 93, 24: svetlé pŕte — svetlé prte; 93, 26: z ních, z nich — z nich; 93, 26: Parnass, Parnass, Parnas — Parnas; 93, 27: že som vedel pomýliť ju, že som vedel pomýliť ju, že som mohol pomýliť ju — že som mohol pomýliť ju; 94, 4: o slávnosťach, o slávnostiach — o slávnostiach; 94, 6: hniezďa orly — hniezdia orly; 94, 8: žížnením — žíznením; 94, 10: v azur — v azúr; 94, 25: oblukov — oblúkov; 94, 31: odíjď, odijď — odíď; 95, 16: z hlboka, zhlboka — zhlboka; 95, 21: nezakotúlila — nezakotúľala; 95, 26: som sa vzmôhol, som sa vzmôhol, som sa vzmohol — som sa vzmohol; 95, 32: iskrený — iskrenný; 96, 7: ošťastniť — obšťastniť; 96, 10: krásochuť — krasochuť; 96, 22: okienká — okienka; 96, 23: jasno — jasne; 96, 24: krýštáľ, kryštál — krištáľ; 96, 25: mrtvolám — mŕtvolám; 96, 25: lôžká — lôžka; 96, 27: uzamkýňal — uzamkýnal; 97, 9: strpol, stŕpol — stŕpol; 97, 14: precítnul — precitnul; 97, 16: žernov — žarnov; 97, 19: Sisyf — Sizyf; 97, 22: nebotýčny — nebotyčný; 97, 26: oasu, oasu, oázu — oázu; 97, 29: do vásy, do vásy, do vázy — do vázy; 97, 29: za čas — začas (prísl.); 98, 3: prežiaruje — prežaruje; 98, 14: nedochodča — nedochôdča; 98, 15: nádhlavník — nadhlavník; 98, 17: zhmyrí — zhmýri; 98, 20: sňahu, sňahu, snehu — snehu; 98, 31: stehovavý — sťahovavý; 99, 12: cnosti, ctnosti — cnosti.
Čo je človek? (r., SP, ZSBH) 101, 7: k vôli chlebu — kvôli chlebu; 101, 14: pahrab, pahrab, pahreb — pahreb; 101, 20: svieťa — svietia; 101, 24: zase, zase, zasa — zase; 102, 2: snet — sneť.
Na čelo, Choču, stužkou pripäl som (r., SP, ZSBH) 103, 8: v barvách (pre lepšiu výslovnosť neupravujeme na „v farbách“); 103, 13: ssaje — saje; 103, 16: zajdetý — zájdetý; 103, 18: krýdel — krídel; 104, 6: čímskôr — čím skôr; 104, 7: na ňádrach — na ňadrách; 104, 8: z mladi — zmladi (prísl.); 105, 9: mutnou — mútnou; 105, 12: leják — leják; 105, 19: zhŕdzaveju, zhŕdzaveju, zhrdzavejú; 105, 22: nenie, nenie, neni — neni.
Ja s plnou dušou vrátil som sa (r., SP, ZSBH) 109, 6: kratochvile — kratochvíle; 109, 9: poľahúčky — poľahučky; 109, 16: balsam, balsam, balzam — balzam; 109, 16: z vonných plášťov — z vonných plástov; 109, 19: zapaloval, zapaľoval — zapaľoval; 110, 2: sveží — svieži; 110, 15: v tom ale, v tom ale, v tom avšak — vtom avšak; 110, 21: na píšteľku — na píšťalku; 110, 21: z vrby — z vŕby; 110, 26: rozjätrené, rozjätrené, rozjatrené — rozjatrené; 110, 31, zreľníc vo kryštále — zreníc vo krištále (správny tvar „vo krištáli“ nemôže byť pre rým); 111, 4: srdcolomne — srdcelomne; 111, 7: skrívené — skrivené; 111, 9: veľa priekoria — veľa príkoria; 111, 12: ku prameni — ku prameňu; 111, 21: dažďo-šmúhy — dažďošmúhy; 111, 22: bôľo-žhavé — bôľožhavé; 111, 24: nezomrem, nezomrem, neumrem — neumriem; 112, 28: mrtvola, mrtvola, mŕtvola — mŕtvola; 112, 30: vzíjde, vzijde — vzíde; 112, 31: zajdeš — zájdeš; 113, 4: jäzom — jazom; 113, 7: hodvabnejší — hodvábnejší; 113, 17: v driapoch — v drapoch; 114, 2: trôfal si si — trúfal si si; 114, 23: vloh — vlôh; 114, 27: nauky — náuky; 114, 29: svobodu — slobodu; 115, 4: pozre — pozrie; 115, 22: nie žeby sdružila sa — nie že by združila sa; 115, 27: najde — nájde; 115, 30: sleteť, sleteť, sletieť — zletieť; 115, 30: príjde, prijde — príde; 116, 3: zajdeme — zájdeme; 116, 7: dorost — dorast; 116, 12: vo hruďach — vo hrudiach; 116, 15: nazpät, nazpät, nazpäť — naspäť.
Tak predchodí mi vidiek ten (r., SP, ZSBH) 117, 2: pod jaseň, pod jaseň, pod jeseň — podjeseň; 117, 3: slnco-oký — slncooký; 117, 6: uziera, uziera, uzerá — uzerá.
Musíme uznať, že sme zvetšeli (r., SP, ZSBH) 119, 7: my žili predsa temer život celý, my žili predsa temer život celý, veď žili sme my temer život celý — veď žili sme my temer život celý; 119, 16: frása, frása, fráza — fráza; 119, 18: sme spievali preds’ temer život celý, sme spievali preds’ temer život celý, veď spievali sme temer život celý — veď spievali sme temer život celý; 120, 5: jäz — jaz; 120, 18: sme osožili predsa život celý, sme osožili predsa život celý, veď osožili my sme život celý — veď osožili my sme život celý; 120, 20: do celly, do celly, do cely — do cely.
Mám toho toľko ešte na duši (r., SP, ZSBH) 121, 10: rakve pod vekom — rakvy pod vekom.
Čo muž? (r., SP, ZSBH) 122, 8: v splní krásy, v splní krásy, v splni krásy — v splne krásy; 122, 9: uzreme — uzrieme; 122, 10: nám predíde sťa baba, nám predíde sťa baba, sa ukáže sťa baba — sa ukáže sťa baba.
Vždy som sa verne usiloval (r., ZSBH) 128, 4: nie viac schopní vykonať, nie viac schopní nad to zmôcť — nie viac schopní nad to zmôcť; 128, 5: badadlo — bádadlo; 128, 7: ramenama — zakusoval.
Po strán cesty topole (r., SP, ZSBH) 125, 10: fakľami, fakľami — fakľami; 125, 16: štíhlé, štihlé — štíhle; 126, 5: zase, zase, zasa — zase; 126, 23: starigaň, starigaň, starygaň — starigáň; 127, 2: listia — lístia.
Nič krušnejšieho (r., SP, ZSBH) 128, 5: badadlo — bádadlo; 128, 4: nie viac schopní vykonať, nie viac schopní nad to zmôcť — nie viac schopní nad to zmôcť; 128, 7: ramenama — ramenami; 128, 10: šalbou — šaľbou; 128, 16: zdúpneme — zdúpnieme; 128, 16: načreme — načrieme; 128, 17: zvere, zvere, zveri — zveri (2. p.); 128, 20: vozotaja — vozataja; 129, 11: dosaváďny, dosaváďny, dosavádny — dosavádny; 129, 15: završí — zavŕši; 129, 22: vloh — vlôh; 129, 27: zasvetelkuje — zasvetielkuje; 129, 27: modzog, modzog, mozog — mozog; 130, 2: sfära, sfära, sféra — sféra; 130, 3: zažihá — zažíha; 130, 5: v chviľu — v chvíľu; 130, 8: sbľadajúca, zbledajúca — zbledajúca; 130, 19: zhmyrí — zhmýri.
Ó, nekraďte mi drahý čas (r., SP, ZSBH) 131, 6: z čista-jasna — z čista jasna; 131, 15: utlumiť — utlmiť.
Kedysi suchú trebárs na byľku (r., SP, ZSBH) 132, 3: v oktobri, v oktobri, v októbri — v októbri; 132, 13: jasenný, jasenný, jesenný — jesenný.
Len srdce na ten stupeň citomeru (r., SP, ZSBH) 133, 1: cito-meru — citomeru; 133, 2: vedeť, vedeť, vedieť — vedieť; 133, 9: z kališkov — z kalíškov; 133, 9: včeločky — včeličky; 133, 14: hrne — hrnie; 133, 18: faleš, faleš — faloš; 133, 19: obolstiť — oboľstiť; 133, 19: ctnosť — cnosť; 134, 1: nesklátitelní, nesklátiteľní — nesklátiteľní.
Často zahrúžim sa v dumu (r., SP, ZSBH) 135, 8: mutný — mútny; 136, 7: ľahko vec odbudnú’ bych (odsuvníkom tu označuje vynechanú hlásku l pre rým so slovom „studňu“).
Nech všetky miesta navštívim (r., SP, ZSBH) 137, 5: polaň, polaň, poľan — poľan; 137, 11: daktoré, daktoré, niektoré — niektoré; 137, 11: obíjdem, obijdem — obídem; 138, 1: hmvreli údy — hmýrili údy; 138, 14: čímskôr — čím skôr; 138, 21: trôfa — trúfa; 138, 26: nehyne (v pozícii rýmovej ponechané namiesto správneho tvaru: nehynie); 139, 3: balsam, balsam, balzam — balzam; 139, 7: oblukom — oblúkom.
Čítal iste ako malý žiačik (r., SP, ZSBH) 140, 3: dľa Sladkoviča — dľa Sládkoviča; 140, 6: v oku kryštáľovom, v oku kryštáľovom, kryštálovom — krištáľovom; 140, 12: k zralosti, k zrelosti — k zrelosti; 140, 12: zlato-plodej — zlatoplodej; 140, 15: tovaryšom — tovarišom; 141, 3: nebotýčnych, nebotyčných — nebotyčných; 141, 7: spína sa — vzpína sa; 141, 7: k stupni — k stupňu; 141, 11: rozkrýdlené — rozkrídlené; 141, 15: na dosť, na dosť, nadosť — nadosť (prísl.); 141, 25: poklzla sa — pokĺzla sa; 141, 29: zápät — zápäť.
Priniesli ho smrťou ssinalého (r., SP, ZSBH) 142, 4: do tej černi — do tej černe; 142, 11: na hrbu, na hŕbu — na hŕbu; 142, 13: so srdcolomným — so srdcelomným; 142, 15: boľastia, bolestia — bolestia.
Po oblohe čistej vykračuje (r., SP, ZSBH) 142, 29: huňka — hunka; 142, 29: plecma — plecmi; 143, 13: miera Altaira, pošin Altaira — pošin Altaira; 143, 18: na všeučelišti — na všeučilišti; 143, 21: obnaž krásy, priesvit krásy — priesvit krásy; 143, 23: do počiatku, od počiatku — od počiatku; 144, 5: presvobodnom — preslobodnom; 144, 8: rod moj, rod môj — rod môj.
Čo tak si chodím vlastnom po poli (r., SP, ZSBH) 145, 9: povoj opletla — povoj oplietla; 145, 19: obrábäjúc — obrábajúc; 146, 2: jiedal som, jedal som — jedal som; 146, 26: To ramä preds’ silné dosť!, To ramä preds’ silné dosť!, Veď ramä to silné dosť! — Veď ramä to silné dosť!; 147, 8: odhádne — odhadne.
Nedávno starec chodil u mňa (r., SP, ZSBH) 148, 23: po dnes, podnes — podnes (prísl.); 148, 23: boľastí, bolestí — bolestí; 149, 22: zvedla ho, sviedla ho — zviedla ho; 149, 25: dievčíc — dievčic; 149, 26: i z tých bohačiek, i z tých bohačiek, i z tých boháčiek — i z tých boháčok; 149, 27: za ňho — zaňho; 149, 30: do súsednej — do susednej; 150, 2: ústama, ústama, ústami — ústami; 150, 4: čím hor’ tým dol’ — čím hor’, tým dol’; 150, 14: s Pánombohom — s pánombohom; 150, 25: na blízku — nablízku; 151, 1: ko mne — ku mne; 151, 16: netrôfal — netrúfal; 151, 24: lotri kdeakí — lotri kdejakí; 151, 28: uvideť, uvideť, uvidieť — uvidieť; 151, 30: príjď, prijď — príď; 151, 31: anjelstrážca, anjel-strážca — anjel-strážca.
Ty vytrženia záchvate (r., SP, ZSBH) 153, 5: v očach, v očiach — v očiach; 153, 13: puhý — púhy; 153, 19: dačo, dačo, niečo — niečo; 154, 6: dozre — dozrie; 154, 17: spiatych — spätých.
Ach, radosť, pravá, čistá radosť (r., ZSBH) 155, 7: laskajúc — láskajúc; 155, 16: z plna úsilia, zplna úsilia — z plna úsilia; 155, 17: ožiaroval — ožaroval; 155, 18: pobľadnutý, poblednutý — poblednutý; 155, 22: mutný — mútny; 156, 13: najdenie — nájdenie; 156, 16: nás svobodíš — nás slobodíš.
Slnce, životodarca! (r., SP, ZSBH) 157, 2: životo-dárca, životo-darca — životodarca; 157, 2: ožiháš — ožíhaš; 157, 3: modzog, modzog, mozog — mozog; 157, 4: jätrí sa, jatrí sa — jatrí sa; 157, 21: lvou, ľvou — ľvou; 158, 17: zreľníc — zreníc; 158, 17: ssal — sal; 158, 23: zäjú — zejú; 159, 1: čo odsúdzenec, jak odsúdenec — jak odsúdenec 159, 10: sťa havrani — sťa havrany; 160, 1: krupaj, krupaj, krupäj — kropaj; 160, 6: hľaďou zrkadla, hľaďou zrkadla, hlaďou — hlaďou; 160, 19: meteór — meteor; 160, 19: osúd — osud; 161, 23: v samobeti — v samoobeti.
Že zvuky mojej citnej lýry (r., SP, ZSBH) 163, 1: lyry — lýry; 163, 18: pytvu — pitvu; 163, 18: anatom — anatóm; 164, 1: dôtyk — dotyk; 164, 4: kryštáľu, kryštáľu, kryštálu — krištáľu; 164, 7: poľahúčky — poľahučky; 164, 10: hluzy — hľuzy; 164, 20: kadeaké — kadejaké; 165, 7: nauky — náuky; 165, 26: šalbou — šaľbou; 166, 4: závrať — závrat; 166, 12: najde — nájde; 166, 19: nevmiesti — nevmestí.
V tom, čo som sa bol zabral po rokoch (r., SP, ZSBH) 168, 3: tmavovlasej, tmavovlasej, tmavo-vlasej — tmavovlasej; 168, 21: očima — očami; 169, 3: slávo-spev — slávospev; 169, 11: s huňkou — s hunkou; 169, 17: poľaň, poľaň, poľan — poľan; 169, 21: dumieval — dumával; 169, 27: prevzácné — prevzácne; 170, 1: neunavným — neúnavným; 170, 2: ideále — ideály; 170, 4: vlnák, vlnák, vlniek — vlniek; 170, 10: dôjemných — dojemných; 170, 24: baršúň, baršúň, baršún — baršún; 170, 25: s trích strán — z troch strán; 170, 26: spiatych — spätých; 170, 26: architravom — architrávom; 170, 28: hájo-budovy — hájobudovy; 171, 19: bariev, bariev, farieb — farieb; 171, 26: obzrem sa — obzriem sa; 172, 3: sťa pavúci — sťa pavúky; 172, 6: črstvé myšlienky — čŕstve myšlienky; 172, 7: do korán — dokorán; 172, 14: moch — mach; 172, 31: zase, zase, zasa — zase; 173, 3: v zásteri, v zásteri, v zástere — v zástere; 173, 20: hrne, hrne, hrnie — hrnie; 173, 23: mostom zhrmel vlak, mostom zhrmel vlak, mostom zhrmel však — mostom zhrmel vlak; 174, 5: zajde — zájde; 174, 13: pľaziac — plaziac; 174, 17: čo stĺp, jak stĺp — jak stĺp; 174, 22: precítnul — precitnul; 175, 5: bušením — búšením; 175, 11: o samote — osamote (prísl.).
Aký smutný mračný deň! (r., SP, ZSBH) 176, 3: kam dial tuhšie — kamdiaľ tuhšie; 176, 14: varito — varyto; 176, 16: chviľa — chvíľa.
Mám otvorený oblok (r., SP, ZSBH) 178, 18: neľza — neľze; 179, 8: sa sijde — sa zíde.
Po jarnej detvy pohrobení (r., SP, ZSBH) 180, 4: zakaroval — zakeroval; 180, 4: do jaseni, do jaseni, do jeseni — do jeseni (správny tvar: „do jesene“ nemôže byť pre rým); 180, 14: nenie, nenie, neni — neni; 181, 1: vmiesti — vmestí.
Zaduli vetry (r., SP, ZSBH) 182, 7: pláste — plásty; 182, 7: krihy — kryhy; 182, 9: stado — stádo; 182, 9: o závod — ozávod; 182, 18: jasennou, jasennou, jesennou — jesennou; 182, 19: listie — lístie; 182, 20: rodo-strom — rodostrom; 183, 2: rekla, rekla, riekla — riekla; 183, 2: chlapčati, chlapčati, chlapčaťu — chlapčaťu; 183, 13: síjde sa, zíde sa — zíde sa; 183, 15: najdi — nájdi; 183, 17: z pôstnych — z pôstnych; 184, 3: najdeme — nájdeme; 184, 5: balsamom, balsamom, balzamom — balzamom; 184, 14: prihrne — prihrnie; 184, 24: v ňádrach — v ňadrách; 184, 25: čo chrám, čo chrám, jak chrám — jak chrám; 184, 26: obluky — oblúky; 185, 1: švítorilo — švitorilo; 185, 2: po každej sloke — po každej slohe; 185, 2: vzhliadnúc, vzhliadnuc — vzhliadnuc; 185, 6: vniknúť môzť, vniknúť môcť — vniknúť môcť; 185, 25: uzrem — uzriem; 185, 30: na koniec, na koniec, nakoniec — nakoniec (prísl.); 185, 31: užitok, užitok, úžitok — úžitok; 186, 6: včelky — včielky; 186, 7: pri starosťach, pri starostiach — pri starostiach; 186, 14: to stojí však, to stojí však, to pravda však — to pravda však; 186, 20: poesie, poesie, poezie — poézie; 186, 22: zo svojej mysli — zo svojej mysle; 186, 24: jasenných, jasenných, jesenných — jesenných.
Ó, len raz ešte nádejami tak zbujnieť (r., SP, ZSBH) 189, 3: chochoľ — chochol; 189, 14: najde — nájde; 190, 3: v uteky — v úteky; 190, 6: na veky — naveky (navždy); 190, 7: biedné — biedne; 190, 7: trápné — trápne; 190, 12: nemreť, nemreť, nemrieť — nemrieť; 190, 15: chviľku preletavú — chvíľku prelietavú.
Škovránok strepotal v povetrí (r., SP, ZSBH) 191, 1: škorvánok — škovránok; 191, 4: na vzdory — navzdory; 191, 6: piesničkou, piesničkou, pesničkou — pesničkou; 192, 2: z azuru — z azúru.
Predo mnou luh zakvitnutý (r., ZSBH) 193, 2: trieďac — triediac; 193, 7: za rozkoš, haj! za pôžitok!…, to rozkoš, haj! to pôžitok! — to rozkoš, haj! to pôžitok!; 193, 23: neunavne — neúnavne; 194, 2: úl, úľ — úľ; 194, 4: včelky — včielky; 194, 23: so záhaľkou, so záhalkou — so záhaľkou; 195, 11: čoby ako rady chcely — čo by ako rady chceli; 195, 13: od krýdeliek — do krídeliek.
Jak príroda len začne klíčiť trávky (r., SP, ZSBH) 196, 4: gazdinká — gazdinka; 196, 9: a čoby bola aká drsná — a čo by bola aká drsná; 196, 11: samovládna bys’ svojmi bola tvorná príroda, samovládna by tvojich v tvorbe stála príroda — samovládna by tvojich v tvorbe stála príroda; 196, 14: hoveť, hoveť, hovieť — hovieť; 196, 7: v zahradkách, v zahradkách, v záhradkách — v záhradkách; 197, 4: vedeť, vedeť, vedieť — vedieť; 197, 7: zahradníčka, zahradníčka, záhradníčka — záhradníčka; 197, 10: v zadu — vzadu; 197, 11: a pre dážď, slnko nie som z cukru, voskom…, a nie som maku kvet, nie z cukru, voskom… — a nie som maku kvet, nie z cukru, voskom…; 197, 18: kvietnikov — kvetníkov; 197, 27: ubierajú sa — uberajú sa; 198, 12: vtačí — vtáčí; 198, 13: márné — márne; 199, 6: dobrý geníj — dobrý genij; 199, 13: v dušach, v dušiach — v dušiach.
Slavianstvo! teba sudba stíha (r., SP, ZSBH) 200, 1: súdba — sudba; 200, 17: no stojí, no stojí, no, pravda — no, pravda; 200, 21: tnie ťa — tne ťa; 201, 1: v tvár ťa udrela, v skraň ťa udrela — v skraň ťa udrela; 201, 6: pluští, pluští, pľuští — pľuští; 201, 16: výhňou — vyhňou; 201, 17: kryštáľ, kryštáľ, kryštál — krištáľ; 201, 20: do žiločky — do žilôčky; 202, 1: zavreš — zavrieš.
Za jara idúc popri cmiteri (r., SP, ZSBH) 203, 4: som očul, som očul, som počul — som počul; 203, 8: kapku — kvapku; 204, 17: príjde, prijde — príde; 204, 26: z rána — zrána (prísl.).
Zas je tu máj (r., SP, ZSBH) 205, 3: mýlny — mylný; 205, 3: zajde — zájde; 205, 11: rád sa podáva — rád sa poddáva; 206, 13: kríh — krýh; 206, 14: vtačí — vtáčí; 207, 5: čmela — čmeľa; 207, 15: kratochvile — kratochvíle; 207, 16: do korán — dokorán; 207, 17: nechby — nech by; 207, 17: stuhy, dúhy, stuhy, dúhy, stuhy dúhy — stuhy dúhy; 208, 9: mutné — mútne; 208, 18: prisme — prizme.
Čo ma to stŕha (r., ZSBH) 209, 2: z homôľky — z homôlky; 209, 3: zažihá — zažíha; 209, 6: podnať, podňať — podňať; 209, 17: obijď — obíď.
Čo pechoríte sa? (r., SP, ZSBH) 210, 15: millionov, millionov, milionov — miliónov; 210, 18: po skriňach, po skriňach, po skriniach — po skriniach; 210, 20: svobodienky — slobodienka; 211, 3: lví, lví, ľví — ľví; 211, 11: ho hostí svetlom, ho svetlom hostí — ho svetlom hostí; 211, 13: laskavá, laskavá, láskavá — láskavá; 211, 20: vrstiev, vrstiev, vrství — vrstiev; 211, 28: neohrožene — neohrozene; 211, 30: bez úzdy — bez uzdy; 212, 1: neozierajúc sa, neozierajúc sa, neozierajúc sa — neozerajúc sa; 212, 13: dážďu — dažďu; 212, 17: s mochom — s machom; 212, 27: z očí, z očú — z očí; 213, 9: vňati — vňate (2. p.); 213, 31: síjdu — zídu; 214, 1: dedictvo — dedičstvo; 214, 2: pritomvšetkom — pri tom všetkom; 214, 15: s kraso-citom, s kraso-citom, s krásocitom — s krasocitom; 214, 26: žížniac — žízniac; 215, 2: tŕpny — trpný; 215, 10: pokúšeniam — pokušeniam; 215, 12: vlastnosťach, vlastnosťach, vlastnostiach — vlastnostiach; 215, 13: geniom — géniom; 215, 17: spravedlivosti — spravodlivosti; 215, 25: mreť, mreť, mrieť — mrieť; 215, 27: pristúpila — pristúpila; 216, 10: hnev veľký zbĺkne — hnev veľký vzbĺkne.
K ľudu, k ľudu, mládež moja (r., SP, ZSBH) 218, 1: listím — lístím; 218, 7: nepräjníci, neprajníci — neprajníci; 218, 15: do okola — dookola; 218, 24: s býlim, s býlim, s býlím — s býlím; 219, 17: zrábä — zrába; 219, 22: vidz — viď. (Rukopis je len po verš „Vidz kroj jeho o nedeli“, odkiaľ sme mali už len tlačený text v SP a ZSBH.) 220, 1: hviezdné — hviezdne; 220, 13: sedmistrunný — sedmostrunný.
Som decko zas (SP, ZSBH) 222, 11: trikráť — trikrát; 223, 6: šmik, šmyk — šmyk; 223, 8: dneská — dneska; 223, 9: kožuška — kožúška; 223, 11: žlieboček — žliaboček; 223, 14: a jako, a ako — a ako; 224, 4: pousmiaté, pousmiate — pousmiate; 224, 8: škorvánkov — škovránkov; 224, 18: kdeakých — kdejakých; 224, 20: že by — žeby (= aby); 224, 21: slieďac — sliediac; 225, 3: na žleboch — na žľaboch; 225, 5: bucľatú — buclatú; 226, 5: v blízku — vblízku; 226, 7: dám ti za to, dám ti zato — dám ti za to; 226, 16: na mochu — na machu; 226, 29: uždi, uždí — uždí; 229, 1: na Popeluške — na Popoluške; 229, 2: pritiskol, pritisol — pritisol; 229, 6: pasmo — pásmo; 229, 8: vlásä — vlása; 229, 10: dôtklivosti — dôtklivosti; 229, 31: spletal — splietal; 230, 1: v prsách, v prsiach — v prsiach; 230, 14: prsá, prse — prsia; 231, 2: ustrnem, ustrniem — ustrniem; 231, 6: zašiel do hlboka — zašiel dohlboka; 231, 14: obluk — oblúk; 231, 23: bariev, farieb — farieb; 232, 2: schoda — schodu (2. p.); 232, 3: krýdel — krídel; 232, 7: ľza, ľzä — ľze.
Pod mostom val-hron riečnych vôd (SP, ZSBH) 233, 4: jäčí — jačí.
Nečakaj vďaky (SP, ZSBH) 234, 22: žernova — žarnova.
Vrchlickému (SP, ZSBH) 235, 12: v ďaleku — vďaleku; 235, 14: horeť, horieť — horieť; 235, 20: v Delfoch — v Delfách; 236, 2: na peruťach, na perutiach — na perutiach; 236, 14: zahradu — záhradu; 236, 18: príjdu, prijdú — prídu; 236, 25: zavreť, zavrieť — zavrieť.
Už nie viac celok (r., SP, ZSBH) 239, 12: barvistá, barvistá, farbistá — farbistá; 239, 19: v kryštále — v krištáli; 239, 20: nahodilý — náhodilý.
Ó, práci všetka česť (r., SP, ZSBH) 241, 5: prevádzaná, prevádzaná, konávaná — konávaná; 241, 10: v modzgu, v modzgu, v mozgu — v mozgu; 242, 1: lúčo-prsty — lúčoprsty; 242, 3: hmyrí — hmýri; 242, 6: čo za postať, čo za postať, aká postať — aká postať; 242, 16: uzre — uzrie; 242, 19: od unavy, od unavy, od únavy — od únavy; 243, 10: Israela, Israela, Izraela — Izraela; 244, 15: kŕpateli, krpateli — krpateli.
Smrť v susedstve (r., SP, ZSBH) 245, 11: skrahnuté — skrehnuté; 245, 14: nižňom, nižnom — nižnom; 245, 16: starenu vŕbu, starenu vŕbu, starenu-vŕbu — starenu-vŕbu; 246, 4: vrštek — vŕštek; 246, 12: z očí, z očú — z očí; 246, 25: po teraz — poteraz; 246, 27: súčastník, súčastník, súčasník — súčasník; 246, 31: obadva — obidva; 247, 2: jednomyslne, jednomyslne, jednomyseľne — jednomyseľne; 247, 5: sa rozvedly, sa rozvedly, sa rozviedly — sa rozviedli; 247, 11: nenadale, nenadale, nenadále — nenadále; 247, 13: srdcolomný — srdcelomný; 247, 23: k vôli plnu — kvôli plenu; 248, 19: trôfal by si — trúfal by si; 248, 26: na veky — naveky (prísl.); 248, 30: dôtyk — dotyk; 249, 3: neutlumí — neutlmí; 249, 12: do vysoka — dovysoka; 249, 19: vyziera, vyziera, vyzerá — vyzerá; 249, 26: svleky telesné — zvleky telesné; 250, 5: lstivou, ľstivou — ľstivou; 250, 9: nenie, nenie, neni — neni; 250, 25: chceť, chceť, chcieť — chcieť; 250, 26: prednosťach, prednosťach, prednostiach — prednostiach; 251, 5: v strasťach, v strasťach, v strastiach — v strastiach; 251, 9: v celo-žitia — celožitia; 251, 28: zahradníkom — záhradníkom.
Nežaluj, dušo (r., SP, ZSBH) 252, 5: opúšťa vetve — opúšťa vetvy; 252, 12: hmyrí — hmýri; 252, 13: zavznie — zaznie; 253, 4: nezajdeme — nezájdeme; 254, 11: roľa — rola (úloha); 255, 7: azdaj, azdaj, azda — azda.
Nie, nejde vždy len čerpať zo seba (r., SP, ZSBH) 256, 6: vo vypráhlom — vo vyprahlom; 257, 8: neľza — neľze; 257, 12: lže — lži (2. p.); 257, 22: žížnim — žíznim.
Ach, búri, kvasí sa to vo Slavianstve (r., SP, ZSBH) 258, 5: krvelačný, krvelačný, krvolačný — krvilačný; 258, 16: víchre — víchry (1. p. mn. č.); 258, 19: krísy, krísy, krízy — krízy; 259, 4: do dola — dodola; 259, 14: ďaľšia, ďalšia — ďalšia; 259, 18: zazre — zazrie; 259, 28: spása odvisí vždy od obetí, spása odvisí vždy od obetí, závisí — závisí; 260, 19: on vypre — on vyprie.
Darmo „túžby literárne“ (r., SP, ZSBH) 261, 1: literárne, literárne, literárné — literárne; 261, 2: bez pochyby — bezpochyby; 262, 4: ona je preds’ činu matkou, ona je preds’ činu matkou, veď je ona činu matkou — veď je ona činu matkou.
Ó, kde si dobo šťastlivá! (r., ZSBH) 263, 3: do vysoka — dovysoka; 263, 6: nauk, náuk — náuk; 263, 13: v čiom — v čom; 263, 17: pasmo — pásmo; 263, 22: spialy — späli.
Do srdca na dno neľze dovidieť (r., ZSBH) 265, 1: neľza — neľze.
Len pozatýmne dozvieš (r., ZSBH) 266, 6: pod ružo-krom — pod ružokrom.
I umieniš si (r., ZSBH) 266, 18: poľkneš — polkneš.
Ó, duše rozpoloženie! (r., ZSBH) 267, 5: nenajdeš — nenájdeš; 267, 12: zvätšiť, zväčšiť — zväčšiť; 267, 19: jedon, jeden — jeden.
Tak sám a sám! (r., SP, ZSBH) 269, 10: potak, potok — potak; 269, 21: vnúknutím, vnuknutím — vnuknutím; 270, 12: od nižín — od nížin; 270, 13: celej bytosti, celej bytosti, celej bytnosti — celej bytosti; 270, 16: úzdu pustil pudom, úzdu spustil pudom — uzdu pustil pudom; 270, 25: venec, venec, veniec — veniec; 271, 14: ztlumiac — stlmiac; 271, 15: jätrivú — jatrivú; 271, 22: zajdúc — zájduc; 271, 28: v stieň — v tieň; 272, 25: chluplo — chľuplo; 272, 27: za to — zato (prísl.); 273, 11: zadrhnúc ju, zadrhnúť ju — zadrhnúc ju.
Hory, lesy, dobre vám je (r., SP, ZSBH) 274, 8: chmura — chmúra; 274, 11: od akživa — odjakživa; 274, 14: bedár — bedier (2. p. mn. č.); 275, 6: črstvo — čŕstvo.
Nie veru po prvý raz (r., SP, ZSBH) 276, 6: skriňka — skrinka; 276, 12: obzrem — obzriem.
Obklopenému ľuďmi všednosti (ZSBH) 278, 11: zajď — zájď; 278, 12: bohačky — boháčky.
Zájď, slnko, zájď už! (r., SP, ZSBH) 280, 2: narozptylovalo, narozptyľovalo — narozptyľovalo; 280, 3: očí, očú — očí; 280, 9: ďaľšieho, ďalšieho — ďalšieho; 280, 12: u mrtvoly, u mrtvoly, u mŕtvoly — u mŕtvoly; 280, 14: prútim, prútim, prútím — prútím; 280, 15: závrať… odvitá — závrat… odvitý; 280, 15: klbov — kĺbov; 280, 17: jäz — jaz; 280, 19: odpôčinok, odpôčinok, odpočinok — odpočinok; 280, 19: príjde, prijde — príde; 281, 6: úl — úľ; 281, 7: sosústrednil — zosústredil; 281, 29: obeti — obete (2. p.); 282, 1: do ňhož — doňhož; 282, 5: zhoreť, zhoreť, zhorieť — zhorieť; 282, 19: nado všetko — nadovšetko; 283, 23: zažihať — zažíhať; 285, 13: prsám — prsiam; 285, 14: repíku — repíka; 285, 20: z večera — zvečera; 285, 24: sväto-slávny — svätoslávny; 286, 27: od prvoti — odprvoti; 286, 30: o veľa viac — oveľa viac; 287, 3: mi pasmom vteká v pasmo — mi pásmom vteká v pásmo; 287, 4: zapreť, zapreť, zaprieť — zaprieť; 287, 14: krupäj, krupaj, krupäj — kropaj; 287, 14: paline — paliny (2. p.): 287, 18: prímiešok — prímešok; 288, 23: ťažké vetve — ťažké vetvy; 288, 25: zavane, zavane, zavanie — zavanie; 288, 26: lúčo-listé — lúčolisté; 289, 8: bližného — blížneho; 289, 10: postati — postate; 289, 11: upre — uprie; 289, 24: v zreľnici — v zrenici: 289, 28: Blahodárco — Blahodarco; 289, 30: žúžeľ — žúžoľ; 290, 14: vydre — vydrie; 290, 23: vykrasť — vykrásť; 291, 3: vlkodlak — vlkolak; 291, 19: na rynkoch — na rínkoch; 291, 20: mrzáčia, mrzáčia, mrzačia — mrzačia; 291, 25: zajdúc — zájduc; 292, 10: spravedlnosť — spravodlivosť; 292, 16: v poly — vpoly; 292, 19: prikryvadlom — prikrývadlom; 292, 27: vzíjď, vzijď — vzíď; 292, 27: spravedlivosti — spravodlivosti.
Koľkorázkoľvek už som zrelý muž (r., ZSBH) 293, 7: zralý, zrelý — zrelý; 293, 9: pošmurných — pošmúrnych; 293, 24: akkordoch, akordoch — akordoch; 293, 25: vtačí — vtáčí; 294, 7: sordinou — sordínom; 294, 9: upejúc — úpejúc; 294, 9: jak bych — jakbych; 294, 12: žernov — žarnov; 294, 27: na vzájom, navzájom — navzájom; 295, 3: pŕznive, prznive — prznivo; 295, 6: v kryštáľovom vzduchu, v kryštálovom vzduchu — v krištáľovom vzduchu; 295, 8: prišľapol — prišliapol; 295, 9: v sľučkách — v slučkách; 295, 21: brdúc — bŕdnuc; 295, 22: v obore — v odbore; 295, 26: sa deckom mazniť — sa deckom maznať; 296, 2: vrátkou nohou — vratkou nohou; 296, 10: žŕde — žrde; 296, 15: neuzreš — neuzrieš; 296, 27: vloh — vlôh (2. p. mn. č.); 297, 3: nenie, neni — neni; 297, 7: zbura — vzbura; 297, 11: som pristal na ňom — som pristál na ňom; 297, 12: šak — však; 297, 13: och, oh — och; 298, 10: sa… uhýňal, sa uhýnal — sa uhýnal; 298, 29: karmažín, karmazín — karmazín; 299, 10: damona, démona — démona; 299, 14: hrúzy — hrôzy; 299, 25: nenadale — nenadále; 299, 25: vyrôji — vyrojí; 299, 28: umieráček — umieráčik; 300, 2: zasmušenej — zasmušilej; 300, 8: pocity… sladkobôľné — pocity… sladkobôľne; 300, 22: nad mrtvolou, nad mŕtvolou — nad mŕtvolou; 300, 29: dumiem — dumám; 301, 6: pani, paní — pani; 301, 8: akýkolvek — akýkoľvek; 301, 21: pravda že, pravdaže — pravdaže (častica).
Na bujnej si lúke ležím (r., ZSBH) 302, 6: ah, ach — ach; 302, 10: kvietim, kvietím — kvietím; 302, 11: ako bych bol umrel — akobych bol umrel; 302, 12: v rakvi — v rakve; 302, 18: riasné záhyby — riasne záhyby; 303, 23: chviľkové — chvíľkové; 303, 27: vypľaštené — vypleštené; 304, 11: hľadz, hľaď — hľaď; 304, 22: dobrámyseľ — dobrá myseľ; 305, 2: kryštáľ, kryštál — krištáľ; 305, 10: črstvou — čŕstvou; 305, 13: foenix — fénix; 305, 21: zo sfär, zo sfér — zo sfér.
Návšteva (r., SP, ZSBH) 307, 5: o čiapoch — o čapoch; 307, 11: čbánku — džbánku; 307, 24: plýtvaš — plytváš; 307, 26: oás, oás, oáz — oáz; 309, 12: stehovák — sťahovák; 309, 15: ak vzdor tomu, ak vzdor tomu, ak jednako — ak jednako; 310, 13: môhol, môhol, mohol — mohol; 310, 14: príražku — prirážku; 310, 25: šakže — všakže; 311, 6: stele — stelie; 311, 10: čo chviľa — čochvíľa; 311, 29: v iných očach, v iných očiach — v iných očiach; 312, 14: na husľach — na husliach; 312, 22: vidz — viď; 312, 27: kratochviľky — kratochvíľky; 313, 3: neľza — neľze; 313, 23: po tichu — potichu (prísl.); 314, 2: čerstvoty — čŕstvoty; 314, 9: shánač, sháňač — zháňač; 314, 10: hodz, hodz, hoď — hoď; 314, 15: dneská — dneska; 314, 18: čímskôr — čím skôr; 314, 26: chrochoti — hrochoti; 314, 28: nezbľadajúcej, nezbledajúcej — nezbledajúcej; 314, 28: škoruši — skoruši; 315, 19: cigo, cigo, Cigo — cigo; 315, 19: začre — začrie; 316, 27: sa dvermi vrázi (= vrázdi, ponechané pre rým); 317, 10: čosikamsi — čosi-kamsi; 317, 22: na krýla — na krídla (namiesto na krídla, ponechané pre rým); 318, 4: Korsikána — Korzikána; 318, 31: drombľou — drumbľou; 319, 6: slymáčik — slimáčik; 319, 12: šeďohlavý — šedohlavý; 319, 21: ušuľká — ušúľka; 319, 22: starena jaseň, starena-jeseň — starena-jeseň; 319, 30: odvane — odvanie; 320, 7: Demosthenom, Demosthenom, Demosténom — Demostenom; 320, 10: Kornelie — Kornélie; 320, 10: rimanky, Rimanky — Rimanky; 320, 15: korito, koryto — koryto; 320, 23: miešianín, miešanín — miešanín; 320, 31: poesii, poesii, poezii — poézii; 321, 1: nenie, nenie, neni — neni; 321, 5: vloh — vlôh; 321, 15: a predsa, a predsa, a jednak — a jednak; 321, 21: na pospas — napospas; 321, 24: kachliť sa, kochliť sa — kochliť sa — kochliť sa; 321, 31: udre — udrie; 322, 7: lebože, lebože, lebo že — lebo že; 322, 7: neľzä — neľze; 322, 29: na príklad — napríklad; 322, 31: nato, nato, zatým — zatým; 323, 3: sociologi — sociológi; 323, 7: na skutku — naskutku (prísl.); 323, 7: s praxou, s praxou, s praksou — s praxou; 323, 9: kdeakých, kdeakých, kdejakých — kdejakých; 323, 18: po oblasťach, po oblasťach, po oblastiach — po oblastiach; 323, 26: hymettický, hymettický, hymetický — hymetický; 323, 28: na Parnassu úpätí — na Parnasu úpätí; 323, 30: dithyramb, dithyramb, dityramb — dityramb; 323, 31: myrt, myrt, mýrt — mýrt; 324, 4: krýdel — krídel; 324, 8: sťa jastrabi — sťa jastraby; 324, 21: matadóri — matadori; 324, 26: zapreť — zaprieť; 324, 30: rúdu — rudu; 325, 1: oddaní s telom, oddaní s telom, dušou, oddaní telom, dušou — oddaní telom, dušou; 325, 17: oboroch — odboroch; 325, 25: pomož — pomôž; 326, 3: majales — majáles.
Kukučínovi (SP, ZSBH) 327, 3: z plna srdca, zplna srdca — z plna srdca; 327, 5: bárby — bár by; 327, 6: príbližne — približne; 328, 21: po Europe — po Európe; 328, 24: po mikrobách — po mikróboch; 328, 26: parasitoch, parazitoch — parazitoch; 328, 26: v pliesni — v plesni; 329, 6: z vtačej peršpektívy, z vtačej perspektívy — z vtáčej perspektívy; 329, 11: tak že, takže — takže; 330, 3: akby — ak by; 330, 6: daktorí, niektorí — niektorí; 330, 25: neľza — neľze; 331, 28: utreš — utrieš; 332, 13: sijdem sa — zídem sa; 332, 24: na okolo, naokolo — naokolo; 333, 18: v očach, v očiach — v očiach; 336, 11: zomrem, umrem — umriem; 336, 15: z ďaleka, zďaleka — zďaleka.
Za oných časov snivej mladosti (SP, ZSBH) 337, 20: hrúza — hrôza; 338, 7: nebotýčny — nebotyčný; 338, 12: skrahlé — skrehlé; 338, 14: rudo-krvavé — rudokrvavé; 338, 19: úberu — úboru; 338, 20: kryštáľového, kryštálového — kryštálového; 339, 6: srdcolomným — srdcelomným; 339, 8: umiestniť, umiestiť — umiestniť; 339, 15: zomrel, umrel — umrel; 339, 22: tak že — takže (spoj.); 339, 27: dúpkom — dupkom; 339, 27: nato, potom — potom; 340, 3: vyšine sa, vyšinie sa — vyšinie sa; 340, 6: velikáň, velikán — velikán; 340, 7: hrúza — hrôza; 340, 14: mutné — mútne; 340, 15: Hornát — Hornád; 340, 18: na pokon, napokon — napokon; 340, 19: sa premôhli — sa premohli; 340, 28: Nedzích Hôr — Nedzích hôr; 341, 4: Minčov — Minčol; 341, 5: podvíkach — podvikách; 341, 5: Hole Vetorné — hole Veterné; 341, 23: Trstie — Tŕstie; 341, 29: Kavkaz — Kaukaz; 342, 9: na vežach — na vežiach; 342, 13: prškou — pŕškou; 342, 20: trúchlo-služba — trúchloslužba; 342, 26: svleky umrlca — zvlaky umrlca; 342, 29: do morských ok — do morských ôk; 343, 4: konec, koniec — koniec; 343, 13: vypľaštil — vypleštil; 343, 16: pri fakľach — pri fakliach; 343, 19: pre ňho — preňho; 343, 23: po kríse, po kríze — po kríze.
Tak hovoria (SP, ZSBH) 344, 19: na ruby obrátia — naruby obrátia; 344, 22: črstvej — čŕstvej; 345, 12: neprebraný — nepreberný; 346, 9: do úla — do úľa; 346, 10: včelky — včielky; 346, 15: bez pochyby — bezpochyby; 346, 15: zavane, zavanie — zavanie; 346, 17: zazre — zazrie; 347, 14: madonna — madona.
Či jesto väčšej biedy národnej (SP, ZSBH) 347, 27: ľza — ľze; 347, 29: Faraonov — faraónov; 348, 6: vrstiev, vrství — vrstiev; 348, 9: nectností — necností; 348, 14: svedectví — svedectiev; 348, 27: pytevný — pitevný; 348, 29: videť, vidieť — vidieť; 349, 20: úber — úbor; 349, 22: safir — zafír; 350, 23: blaha tvŕdze — blaha tvrdze; 351, 2: Museum, Muzeum — Múzeum.
Slovenský Prometej (r., ZSBH) 352, 1: Promethej, Prometej — Prometej; 352, 4: Kavkaz — Kaukaz; 352, 7: klovák — kľuvák; 352, 8: kríkľave, krikľave — krikľave; 352, 12: nasmrť — na smrť; 352, 21: z jara — zjara; 353, 5: čo raz vyššie — čoraz vyššie; 353, 12: s vrchola — z vrcholu; 353, 21: hŕdze — hrdze; 353, 21: zrka’lo — zrkalo; 353, 26: obnavené, obnovené — obnavené; 354, 8: zreľnice — zrenice; 354, 8: morských ok — morských ôk; 354, 12: v driapy — v drapy; 354, 13: u harpyj — u harpýj; 354, 15: s perepuťou — s perepúťou; 354, 25: martyr — martýr; 355, 4: bez úzdy — bez uzdy; 355, 6: chôvou — chovou; 355, 7: čvärgou, čvargou — čvargou; 355, 9: z blízka-ďala — zblíza-ďala; 355, 11: v reťazach — v reťaziach; 355, 15: krahuľci — krahulci; 356, 4: kavkliarstvo — kaukliarstvo; 356, 11: vo chmure — vo chmúre; 356, 12: dľubú — dlubú; 356, 14: titľúc — titlúc; 356, 21: škádlivými, škodlivými — škádlivými; 356, 27: tepán, tepien — tepien; 357, 3: čelustí, čeľustí — čeľustí; 357, 4: Rarachove — rarachove; 357, 9: ovadi — ovady; 357, 9: mury — mory; 357, 20: chamrú, chamrúc — chamrú; 357, 26: zhmyreli — zhmýrili; 357, 27: o závod — ozávod; 358, 22: čo raz tvrdšími — čoraz tvrdšími; 359, 2: a čoby vzrástly — a čo by vzrástli; 359, 4: pŕchlivosti, prchlivosti — prchlivosti; 359, 23: vnúknuté, vnuknuté — vnuknuté; 359, 25: pohnútlivosť, pohnutlivosť — pohnutlivosť; 359, 29: neuzávidel, nezávidel — neuzávidel (pri 1. vyd. ZSBH bol zle čítaný rukopis); 360, 1: Božstva — božstva; 360, 16: dychtive až slúžil, dychtive až túžil — dychtive až túžil (autor omylom sem vpísal koniec iného — s týmto rýmujúceho sa verša); 360, 18: neunavne — neúnavne; 361, 16: vloh — vlôh; 361, 19: špĺhavec, šplhavec — šplhavec; 361, 22: na koniec — nakoniec (prísl.); 361, 24: pod nehou, pod nohou — pod nehou (pri 1. vyd. ZSBH zle čítaný rukopis); 361, 29: vo kvietnik — vo kvetník; 362, 2: s dárčekom, s darčekom — s darčekom; 362, 4: si trôfal — si trúfal; 362, 6: za to — zato (= preto); 362, 20: hurhaju — hurhaja; 362, 22: kolimbajú sa — kolembajú sa; 363, 13: nejedon — nejeden; 363, 18: blánku — blanku; 363, 24: čo raz bližšie — čoraz bližšie; 364, 9: obrábäť — obrábať; 364, 13: vtačích — vtáčích; 365, 10: volne, voľne — voľne; 365, 14: siatin, siatín — siatín; 365, 20: čosikamsi — čosi-kamsi; 365, 23: ožlknú, ožltnú — ožltnú; 366, 8: chvalitebne — chválitebne; 366, 11: krvolačné — krvilačné; 366, 21: neľza, neľzä — neľze; 366, 23: mrtvolami, mŕtvolami — mŕtvolami; 366, 25: hocby — hoc by; 366, 31: sfynge — sfinge; 367, 2: do kapky — do kvapky; 367, 5: splasla, spľasla — spľasla; 367, 11: zátmenia — zatmenia; 368, 13: Kavkaz — Kaukaz; 368, 27: štihlé — štíhle; 369, 20: z túlca — z tulca; 369, 22: krahuľca — krahulca; 370, 23: sledive, sliedive — sliedive; 371, 3: spasy — spásy; 371, 7: po pŕti — po prti; 371, 9: pretať, preťať — preťať; 372, 16: hlúz — hľúz; 372, 31: zhyne, zhynie — zhynie; 373, 8: závrať — závrat; 373, 11: žúžeľ — žúžoľ; 373, 12: vypráhlym — vyprahlým; 373, 13: očam, očiam — očiam; 373, 14: súdbo — sudbo.
U nás toľko rezkej sily vo prírode (r., ZSBH) 374, 20: šmotle — šmatle; 375, 13: v hruďach, v hruďach — v hrudiach; 375, 28: rozpŕskaných — rozprskaných; 376, 9: chrbet, chrbát — chrbát; 376, 12: popoľ, popol — popol; 377, 12: listí — lístí; 377, 15: švítorením — švitorením; 377, 16: vtačích — vtáčích; 377, 16: píšťaľ — píšťal; 378, 5: súsedskými — susedskými; 378, 12: ctnoty — cnoty; 379, 1: anjeslych, anjelských — anjelských; 379, 2: na hrabľach — na hrabliach; 379, 20: presiakujúc — presakujúc; 380, 9: uhle — uhly; 380, 14: kvietim, kvietím — kvietím; 380, 22: kriesac — kriesiac; 380, 26: nenie, neni — neni; 382, 1: v rokľach, v rokliach — v rokliach; 382, 9: zapre — zaprie; 382, 26: v rozjätrení — v rozjatrení; 382, 30: pivonia — pivónia; 383, 6: zvetrel — zvetral; 383, 28: kľovák — kľuvák; 384, 3: ryhne — rihne; 384, 7: šémy — schémy; 384, 13: trnie — tŕnie; 384, 15: prsá — prsia; 384, 16: tŕpny — trpný; 385, 23: skrahnutá — skrehnutá; 386, 1: a čobych žil, a čo bych žil — a čo bych žil (= keby).
Milý môj synovský priateľu (r., ZSBH) 386, 22: v peruťach, v perutiach — v perutiach; 386, 23: v čoakej, v čo akej — v čo akej; 386, 30: z kontinuit — z kontinuít; 387, 16: deďka, dedka — dedka; 387, 23: tvŕdz — tvrdz; 387, 30: skrahol — skrehol; 388, 7: dojde, dôjde — dôjde; 388, 9: v meľkej, v melkej — v melkej; 388, 11: šak — však; 388, 17: sihôťka — sihôtka; 388, 21: srazu — zrazu.
Už vidím (r., ZSBH) 389, 25: z domu gazdy — z domu gazdu.
O dom ďalej! (r., ZSBH) 391, 19: pomstva, pomsta — pomsta; 391, 27: Češi, Česi — Češi (pre rým so slovom „teší“).
Čo z nás bude (r., ZSBH) 392, 26: kto sa shýňa — kto sa zhýna; 393, 6: reťazi (ostáva tak pre rým so slovom „obrazy“); 393, 10: neškývražiť — neskývražiť; 393, 26: Kuzmáňovu — Kuzmányho; 394, 9: zralý, zrelý — zrelý; 394, 14: nižín-výšin — nížin-výšin; 395, 3: delba, deľba — deľba.
Odpusťte, bratia moji! (r., ZSBH) 396, 13: bytosti, bytnosti — bytosti; 397, 7: na koniec, nakoniec — nakoniec; 397, 7: ovšem, pravda — pravda; 397, 13: vloh — vlôh; 397, 14: tlumenú — tlmenú.
Ďakujte na kolenách bohu! (r., ZSBH) 398, 9: zhmyria — zhmýria; 399, 8: zralý, zrelý — zrelý; 400, 2: zjätrené — zjatrené; 400, 9: ozlatilo — ozlátilo; 400, 14: neustalo — neustálo; 402, 3: zvedli činy — zviedli činy; 402, 22: prapor — prápor; 402, 24: Ossián — Ossian; 403, 1: by neoprchol — by neopŕchol; 403, 18: trôni — tróni; 403, 28: nahodilosť — náhodilosť.
Ďaleko som zašiel žitím (SP, ZSBH) 404, 5: nedozrem — nedozriem; 404, 8: po chrochoti — po hrochoti; 404, 10: tŕnim, tŕním — tŕním; 405, 27: zavreť — zavrieť.
Zas šedivou mi nad hlavou (SP, ZSBH) 406, 6: azurovej — azúrovej; 407, 6: píšteľku — píštelku (správny tvar „píšťalku“ nemôže byť pre rým).
„Odložím lýru“ (SP, ZSBH) 408, 3: na okolo, naokolo — naokolo; 408, 18: oprchlosť — opŕchlosť; 408, 21: do okola, dookola — dookola; 410, 22: lyro — lýro; 410, 27: stehuje sa — sťahuje sa; 411, 3: hyne — hynie.
Epilóg (ZSBH) 415, 15: ufal som — úfal som; 416, 14: sa vmiestia — sa vmestia; 416, 17: hrúza — hrôza; 416, 23: pretre — pretrie; 416, 23: Europy — Európy; 417, 2: varito — varyto; 417, 18: kryštal — krištáľ; 417, 22: kmenu — kmeňu; 417, 24: spravedlivosť — spravodlivosť; 417, 27: käruje — keruje; 418, 8: rozstre — rozstrie; 418, 29: stranníkom — straníkom; 419, 4: tľach — tlach; 419, 27: okýptiť — okyptiť; 419, 29: plútvy — plutvy; 420, 9: úzdy — uzdy.
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam