ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Turč. Sv. Martin 23/4 1879

Drahý braček môj!

Tu Ti posielam prvý hárok Orla, kde sa nachádza moja práca „Maják“,^[1] a síce s tým cieľom, aby si mi povedal Tvoj bezohľadný úsudok. Nerobím to zo žiadnych iných, asnáď hlúpych a pri šmíreroch a veršotepcoch obyčajných ohľadov, ale jedine z túžby za radou, pokynutím, a pravdu vyznajúc, úsudkom. Bolestne je, keď človek pracuje s krvou srdečnej komory bez toho, že by sa nadiať mohol, nie snáď prajnej, ale vôbec žiadnej, pražiadnej mienky. Voláš jako blázon do pustej hory — a aj ten, čo je vstave počuť, zostáva nemý. Tu máme výtečných juristov, šikovných politikov, talentných redaktorov — ale všeho všudy — predsa nemáš tu človeka, ktorý by ti v tých subtílnych labyrintoch poézie čo len malým pokynutím vedel poslúžiť. Ja viem, že Tys’ na tom práve tak, jak nie horšie. Videnie pri pohároch a medzi hlúpymi zdravicami nepostačuje, a preto by som rád vstúpiť s Tebou do duševného spojenia, bárs len prostriedkom vyvalchovaných handier a ocele. Snáď nám to nebude obom na škodu. Z našich hniezd ťažko je čerpať motívy, a ver mi, hrozí nám zakrnutie, prirodzený to následok úzkosti, do jakej nás vtesnal hlúpy osud. Somári sa rozvážajú svetom, a mohli by nabrať dojmov, foriem a látok, avšak, že sú somári, berú iba seno. Nám ale, vtrepaným medzi nákovu pokútnosti a kladivo povšedných starostí, musí slúžiť motívom vzájomná zdielnosť, ináč skocúrkovatí tá naša biedna múza.

A predsa je poézia tak potrebný chlieb pre život zobúdzajúceho sa národa, a predsa nás pudí vnútorné povolanie k tvoreniu.

Ja som toho presvedčenia, žes’ Ty jediný, ktorý povolane básniš teraz na Slovensku. Veď je to hrozná spusta na tom poli u nás. Tu pri Orle vidím tie príspevky, ktoré mi neukázali posiaľ ani najmenšej stopy zobúdzajúceho sa talentu. Málo prichádza, a čo dôjde, to je tá suchá bieda de Garamsek. Ty si síce tiež vo veľkej chybe. V jednej básni máš toľko ideí, že by z nich mohlo päť našich poetov roky a roky sa živiť. Ony, to jest tie idey, sú u Teba poukladané jedna u druhej, ba tískajú jedna druhú — sú si jedna druhej nepohodlnými.

A to je zle. Vezmem 50 briliantov a skopím ich do jednej kopy. Ony budú blýskať, trblietať — a slepiť. Dôjde ale k nim múdry zlatník. Vezme z nich len 9 kusov a poukladá ich v strojnú symetriu, a nad šperkom tým bude žasnúť svet, srdce potešia, oko príjemným, harmonickým svitom neoslepia, ale oblažia.

Nuž tak, buď sporivejším s tými Tvojimi brilianty a netískaj ich primnoho do úzkeho rámca. Ponahaj, aby každý z nich mal dosť priestoru k trblietaniu.

Ľaľa! nepovolaný radca! Prijmi toto mne vnuknuté poznamenanie tak, jako Ti ho úprimne posielam. Má to byť agi[tácia] k ďalšiemu styku. Jako odpoveď vyprosil bych si Tvoj nestranný úsudok o „Majáku“.

Servus! Zbohom

Vajanský