1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
— Človek svieti nebu — — — — jak svieti fakľa tomu, kto ju nosí. Shakespeare.
Ty dláto na! Ty hlasy kroť! Ty barvy miešaj! Maľuj, čo ti do duše padne… lež radšej maľuj anjelov! A ty, tam, ty básni! Básni, čo ti do rozumu príde; lež radšej nebe, ako zem! — — Tieto slová švihom ohnivej šable rajoarchanjela zašumeli, a medzi bodľačou zasiate skvitli — krásoumenia. Chyť sa dláta, kto máš súcu k tomu ruku, a stvoríš, ako boh, človeka z prachu! — Ale — pritúľ hlasy, tie siroty, kto vieš byť otcom, príjm’ ich do domu svojho stvorenia! Miešaj hrudy, miešaj ich s tvojím ideálom! Bár bys’ namiešal zem, čo by bola nie pre hriech — čierna, lež jak nebe — modrá od svätosti! A ty, básniče, prvorodený pri tamtých bratoch, tvoja úloha je: ryť, jak tá sochára; prezvučiť svety, jak tá hlasovodcu; maľovať obraz, ako tá maliara — — — — ale slovom! Básniče, tvoja úloha je veľká, a čím väčšia, tým je aj vznešenejšia: stvoriť — slovom, jak všemohúci boh! Ty máš vymerať bohodiela výšiny, vymerať jeho hlbiny, šíriny, a kde sa tieto schádzajú dovedna, kde sa v svet držiaci viažu uzol, na to miesto sa vyšinúť — a tam zastať: svietiť duchovne, jak svieti telesne slnce!
[1]
Človek svieti nebu — — — — jak svieti fakľa tomu, kto ju nosí.
Nepodarilo sa nám bezpečne zistiť miesto u Shakespeara, z ktorého je vzaté toto motto. Je možné však, že ide o voľnú parafrázu na verše z Kupca benátskeho (V. dejstvo, 1. scéna, dialog Portia a Nerissa), ktoré v českom preklade J. V. Sládka znejú: „To světlo tam v mém sále plápolá. / Jak daleko ta malá svíce září! / Tak svítí v hříšném světě dobrý čin.“
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
