Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Miroslav Polomíček, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 128 | čitateľov |
Všetko usnulo. Len ja čo stojím od brata sna zabudnutý. Tak mi je príkro, a tak sa bojím: tisíc duchov v každom hnutí. No, i tá svieca ako sa vzpiera — Odpusť mi viny, bože!… Kdes’, viera? Dumný zvon už polnoc bije, a čo v tých hlasoch z veže stenuli, keď sa už mestom, dlažbou minuli, ku mne vchodia harmónie. Moje myšlienky, jak kŕdeľ detí kolo čiernej tably v škole, každá v tie hlasy málo zasvieti a uletí v dúm kostole. Šuchot krídeliek zbúri tíšinu, ona na steny založí vinu, čo divotou zastenajú, a ja si značím slabé obrazy, čo mi myšlienka pestrá podrazí na papier mojich predujatí. Len ja čo stojím v pokojnom svete pri nepokojov lampade, len v duši mojej túžba sa pletie, zabudnutie v druhých všade. Lež mám tiež bôle v bôľnej nevoli, sen dá na toho slasť, koho bolí život odžitého bdenia. Mne nie! — Obleťte jak ker, vtáčatá, vy v mysliach mojich krásne dievčatá — ker žije do premenenia. 4. jan. 1868
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam