ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Listy 1879 — 1920

Edičná poznámka

Súbory listov, ktoré v tomto zväzku uverejňujeme, sú uložené na týchto miestach: Hviezdoslavove listy Jozefovi Škultétymu v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine (v pozostalosti J. Škultétyho); Škultétyho a Vajanského listy Hviezdoslavovi v archíve Hviezdoslavovho múzea v Dolnom Kubíne; Hviezdoslavove listy Vajanskému v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Iba originál Vajanského listu Hviezdoslavovi z 19. 12. 1898 (list č. 115) je v archíve Spolku sv. Vojtecha v Trnave (fasc. 85, č. 1).

Skoro všetok materiál sa publikuje v našom zväzku po prvý raz. Len niektoré listy z korešpondencie medzi Hviezdoslavom a Vajanským odtlačil už Ján Brezina v Literárnohistorickom sborníku II — III (1945 — 46) a V (1948). Ide o listy, ktoré v našom vydaní majú čísla: 3, 6, 9, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 35, 37, 40, 42, 44, 57, 74, 86, 106, 110, 208, 259, 262.

Listy sú zväčša písané na bežnom listovom papieri formátu 8°. Pomerne mnoho z nich je však písaných na korešpondenčných kartách. Sú to v našom vydaní listy č. 2, 16, 31, 47, 55, 66, 67, 77, 80, 85, 98, 99, 104, 111, 117, 121, 130, 136, 138, 140, 146, 148, 149, 150, 151, 152, 153, 156, 161, 162, 164, 166, 170, 171, 172, 173, 177, 178, 179, 190, 192, 193, 197, 201, 202, 211, 212, 214, 215, 216, 221, 222, 226, 232, 235, 238, 244, 245, 246, 252, 267, 271, 274, 279, 280, 281, 283, 288, 303, 304, 305, 306, 307, 309, 310, 311, 312, 313.

Menej listov (všetko Hviezdoslavových) je písaných na vizitkách. Sú to listy č. 43, 126, 165, 189, 191, 224, 260, 269, 290, 314, 315, 317.

Dva listy sú napísané na pohľadniciach: č. 258 a 297.

*

Korešpondenciu vydávame nie ako jazykovo-historický, ale ako literárny dokument, a k tomu ešte ako dokument, o ktorom sme presvedčení, že mu nechýba schopnosť byť aj dnes čitateľsky zaujímavým. Z hľadiska účelu tohto vydania sme sa preto rozhodli zasiahnuť do textov publikovaných listov drobnými pravopisnými a hláskoslovnými retušami. Tým skôr, že v mnohých prípadoch ide vlastne iba o zjednotenie rozkolísaného úzu, ktorý sa začína ustaľovať až od deväťdesiatych rokov minulého storočia (r. 1891 vychádza Czamblov Slovenský pravopis). Úpravy textu možno zhrnúť do týchto zásad:

Normalizujeme písanie i/y a s/z podľa Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953. Upravujeme písanie prísloviek: na zdar — nazdar, o mnoho — omnoho a pod. Odstraňujeme rozkolísanosť pri používaní l/ľ (posial — posiaľ, úmyseľ — úmysel a pod.) a n/ň (vňútorného — vnútorného a pod.). Odstraňujeme jotáciu v prípadoch, ako: jich — ich, íjst — ísť, zajiste — zaiste a pod. Obdobne si počíname pri alternáciách o/ô (živôt — život, môhol — mohol, bôh — boh a pod.) a ä/e (bolästne — bolestne). Upravujeme písanie koncových tvarov príd. mien typu ostatnie — ostatné, duševnieho — duševného a tvarov slovies typu vedeť — vedieť. Odstraňujeme rozkolísanosť v písaní tvarov neni — nie je, neni som — nie som a pod. Tak isto zjednocujeme rozkolísané písanie spojky keď by/keby na keby.

Normalizujeme kvantitu, pravda, okrem prípadov, kde sa pisatelia dôsledne a niekedy i vedome odchyľujú od normy. U Hviezdoslava je to v prípadoch chvíľa a ufať sa (ufám sa), u Hviezdoslava aj Škultétyho je to v písaní mena Kukučin.

Ortografiu cudzích slov tiež normalizujeme: Parnasských — parnaských, discuroval — diškuroval, konsequentne — konzekventne, auktorita — autorita a pod. Ponechávame však rodové odchýlky pri skloňovaní i archaické tvary skloňovania v prípadoch, ako: tematu — tématu, v centrume a pod.

Zjednocujeme písanie čísloviek: 3-ťou — treťou, 7-my — siedmy, 20-ty — dvadsiaty, 4-tého — štvrtého, 3-ročný — trojročný a pod. Upravujeme aj písanie dátumov: 20-ho februára — 20. februára, 18-ho júlia — 18. júla a pod. Tak isto zjednocujeme aj rozličné spôsoby písania časopisov: Nár. Nov., Nár. no-ny, N. Nov., na N. N., Nár. noviny alebo N. noviny; Slov. Pohľ., Slov. Pohľ-dy na Slov. pohľady a Sl. pohľady. Podobne aj spôsob písania názvov diel: „Agar“-y — „Agary“ a pod.

Upravujeme skloňovanie vlastných mien: Matúšovi Dulla — Matúšovi Dulovi, Mutňanský-ho — Mutňanského a pod. Normalizujeme aj písanie vlastných mien cudzích autorov: Mickievič — Mickiewicz.

Skrátené a neúplné slová doplňujeme priamo v texte v hranatých zátvorkách. Chybne, nečitateľne či skomolene napísané slová, ktoré upravujeme podľa významového kontextu, uvádzame vždy priamo v poznámkach k patričnému listu.

Interpunkciu upravujeme iba do tej miery, aby sme plne zachovali všetky interpunkčné zvláštnosti najmä Hviezdoslavove, ktoré sú pre spôsob jeho písania (i pre jeho expresívny štýl) charakteristické. Ponechávame teda i jeho výkričníky a otázniky uprostred vety či súvetia a zväčša rešpektujeme aj spôsob jeho kladenia čiarok a stredníkov.

Z ostatných hláskoslovných úprav uvádzame menovite (v zátvorke je číslo listu):

zdraviciami — zdravicami(1), veznem — vezmem(1), budz — buď(1), sotvý — sotva(3), dlhšiou — dlhšou(3), písemností — písomností(4), týdňami — týždňami(5, 37, 42, 99), mesiačne — mesačne(6), opúšča — opúšťa(6), ubožáka — úbožiaka(33), na obťaž — na obtiaž(41), výnsť — vyjsť(44, 59), rozvlekla — rozvliekla (49), rozseváč — rozsievač (64), staria sa — stará sa (87), vlastiteľov — vlastniteľov (158), s právom — právom (190), zopár črtov — zopár čŕt (203), konec — koniec (230), osvežujúce — osviežujúce (264), vsuj — vsuň (267), korešpondencke — korešpondentke (137, 291).

*

Konkrétny úmysel pristúpiť k vydaniu Hviezdoslavovej korešpondencie vznikol už pred rokmi pri práci na redigovaní sborníka Hviezdoslav v kritike a spomienkach, ktorý vyšiel r. 1954 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry. Preto sa pri počiatočných prípravných prácach na realizácii tohto úmyslu zúčastnili aj pracovníci SVKL G. Rapoš a E. Nemsilová, ktorí urobili prvú kontrolu odpisov zhromaždeného materiálu. (E. Nemsilová vykonala túto prácu aj s materiálom tohto zväzku.) — Pri práci na I. zväzku Hviezdoslavovej korešpondencie pomohli radou jednak recenzenti a vedecký redaktor tohto zväzku (dr. K. Rosenbaum, dr. V. Turčány a dr. I. Kusý), jednak cenné údaje na doplnenie komentára poskytli dr. Ladislav Sziklay, pracovník Maďarskej akadémie vied v Budapešti, a dr. Miloš Pohorský, pracovník Ústavu pro českou literaturu ČSAV v Prahe. Všetkým menovaným patrí editorova vďaka.

Pripájame malý slovník slov a výrazov, vyskytujúcich sa v korešpondencii a nevysvetlených na patričných miestach, pretože často ide o slová a výrazy opakujúce sa. Tieto výrazy boli bežnou súčasťou hovorového alebo konverzačného štýlu vtedajších vzdelancov a neraz mali podobu ustrnutých významových klišé. V zátvorke uvádzame čísla listov, v ktorých sa tieto výrazy vyskytujú:

ab ovo (č. 3) — od samého začiatku

in spe (č. 14) — v nádeji

ironice (č. 15) — výsmešne

Deus ex machina (č. 17) — doslova boh zo stroja. V starogréckom divadle boh, ktorého strojom spustili zhora.

varietas delectat (č. 17) — rozmanitosť teší

stricte (č. 25) — presne

poet ex asse (č. 25) — rodený poet

utcumque (č. 25) — akokoľvek

ad futuras res (č. 26) — k budúcim záležitostiam

eo ipso (č. 27) — samo sebou

mea culpa (č. 33, 91) — moja vina

pro futuro (č. 51, 89, 239) — pre budúcnosť

ad calendas… (č. 67) — časť latinskej povrávky „ad calendas graecas“, znamenajúcej asi toľko ako slovenské „na svätého Vida“

zostať „sub rosa“ (č. 73) — zostať utajený

sursum corda! (č. 74, 126, 165, 179, 191, 202, 262, 290) — hore srdcia!

petita (č. 87) — žiadosti

ad vocem (č. 87) — čo sa týka

per muss (č. 87) — nasilu (žargónový výraz latinsko-nemecký)

in camera sinceritatis (č. 91) — v úprimnosti (ako v spovedelnici)

nolens-volens (č. 102) — voľky-nevoľky

captatio benevolentiae (č. 109) — získavanie benevolencie, t. j. priazne

Cicero pro domo… (č. 110) — časť latinskej povrávky „Cicero pro domo sua“, označujúcej výrečnú obhajobu osobných záujmov

documenta jubilei (č. 118) — doklady jubilea

cacatum non est pictum — maneo extra ictum (č. 119) — kakať nie je maľovať — vypadol som z taktu

crimen laesae (majestatis) (č. 176) — zločin urážky veličenstva

bene (č. 199) — dobre

per tangentem (č. 199) — mimochodom

odium (č. 219) — nenávisť

vale (č. 243) — zbohom

requiescat in pace (č. 253) — nech odpočíva v pokoji

terra incognita (č. 276) — zem neznáma

ex abrupto (č. 278) — bez prípravy