SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezabudky

Liptovu

Ešte raz prenesiem Po vás, kraje, oči, Abych vás tam schvátil Kde sa Dunaj točí; Jak ste celé, strany, Z kraja vy do kraja Poletíte so mnou Na brehy Dunaja. Dolina obdlžná, Po nej Váh sa roní, Na brehu mestečko K dedine sa kloní; S plťmi dolu letia Bystré Váhu vody, A po brehach žijú Pracovité rody. Nad dolmi ozorné Vrchy hlbokými, A nad nimi Kriváň Strie sa nad všetkými; Kolom jeho hlavy Mrákavy sa snujú, Po nich hrajú hromy A blesky križujú. Jaké i ty mračnom Krytá Poludnica Vystieraš hrozivé Ponad Liptov líca? I keď zduníš v hromoch Pozor na kočiny, Kde žije ten našej Miláček rodiny Otvor sa mi ešte Prosiečna dolina, Nech sa mi pred okom Stráň divov rozvíňa, I s tým dňom radostným I s tými drahými, Leš za vrchami už Zanikáš modrými. A ešte sa ozvi Svatojanská väža, Nech tvoje ohlasy Až sem ku mne bežia, Odo mňa nech ďalej Kol do kola letia, Čo nám odvetily Nech všetkým odvetia. Večer sa na tichom Rozložil pohorí, Pod jezerom Štrbským Tichý ohník horí, Horí a na vôkol Živý spev sa vinie; Jezerom sa nesie, A v horách pominie. Kde že ohník? zhasol! A kde spevcov kolo? Pusto, jakoby ho Tam nikdy nebolo; Ale hľadím na vás, Vy Kriváňa deti, Načúvam jak spev ten Po jezere letí. Ide slnko, skoro K západu sa zvráti, I vás oko moje Už, kraje, potratí, S jeho mi západom I vy zapadnete, Ale mi na mysli Večne zostanete. r. 1842.