Spomienky

Len si vetry povievajte A po horách šepotajte, Tu na týchto horách rodních, Na výšinách na slobodných, Jak tu milo, jak tu volno, Jak tu dobre, jak pokojno! Tamto dolu nad Dunajom Čierne chmáry tiahnu krajom, Tam fujaky sa sháňajú, A víchrice lietavajú; Leš tu milo, leš tu volno, Jak tu dobre, jak pokojno! Len si vetry povievajte, A horami šepotajte, Čo povejú len ty hory, Každý šepot z ních hovorí; Časy, časy, kde ste stali, Čo sme túžby si šoptali! Ty mä túžby, ty mä moria, Ty mi pokoj duše boria, Nad nimi tam nad Dunajom Čierne chmári tiahnu krajom, Leš teraz sú tam shrnuté, Nad Dunajom zavisnuté. Len si vetry povievajte, A horami šepotajte, Tu na výškach otvorených, Zlatým slnkom ožiarených, Jak tu milo, jak tu volno, Jak tu dobre, jak pokojno. r. 1846.