Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 52 | čitateľov |
Uvädnul si prenáhlo, kvet, Ty pekný kvet Hrona, V duši tej svet opúšťala V láske, viere k svojím stála, Zbožná Antigona. Ani ten kvet rodnie kraje Nezreli keď vädol, Ani tvor svoj ušlechtilý Do náručia nestúlily, Keď uvädlý padol. A v srdci tom toľká láska Horela k tým krajom, Že sa mnela v jejích lone, Tam na živom šumnom Hrone Otočená rajom. A k rodom jich koho srdce Túžobnejšie bilo? Jako sestra k bratom zlatým Navráteným, driev odňatým, Tak sa k ním túlilo. V týchto citoch, v tom nadšení Mizla tá postava, Duch sa to len byť pozdával, A ten v ríšu duchov plával, Kde jeho oslava. Pamiatka ti neuvädla, Ty nášho kraja kvet, Vzdechy jeho nech lietajú, Kde ti zvleky spočívajú, Kde zapadnul ti svet. S nimi spolu i naše tam, Často tam zaletia, Bár aj túžby tvoje vrelé, Už tam v zemi onemelé, Viac jím neodvetia. r. 1853.