Spomienky

Darmo do kola tekáte, Nadarmo, oči, hľadáte, Nenajdete ho na zemi, On už tam v hrobe složený; Nevidím ťa viac, Karle môj! I ten národ ti tak milý, Čo sbiera k životu sily, I tvoje spanilé kvety, Ty drobné, malunké deti, Čožes opustil tak, brat môj?! A s otcom tým utrápeným, Bolesťmi smrti skľúčeným, S matkou, tou láskou horúcou, Na rany svojich hynúcou Jako že lúčil sa duch tvoj? Vrstovník, môj najdrahší druh, So mnou jeden cit, jeden duch, Prečo môj život nestichol, Už jeho kvet i tak sprchol, Čos ty nedošiel na môj hrob?! Ale ja svetom trýznený, K tomu som ešte súdený, Na tvoj prevčasný hrob chodiť, Siroty tvoje naň vodiť, Čos ma skormútil tak, brat môj?? O zjav sa ešte, zjav sa nám! Útechu daj tým sirotám, Ale ty tam najdrahší druh, Kam nepreniká hlas, len duch, Zanikols ty na veky tam! po r. 1851.