Spomienky

Vyveď že ma, braček zlatý, Ta na ten vrch hor vypiaty, Dlhá cesta ma znuvala, Hrúdim, skálim dosekala, A tu dušno na doline, Slobodno tam na výšine! Vyveď že ma, braček zlatý, Ta na ten vrch hor vypiaty; Tu v doline na nížine Šamocem len po temnine, A tam ten vrch osvietený, Zlatým slnkom ožiarený. Vyveď že ma, braček zlatý, Ta na ten vrch hor vypiaty, Tu mi svet zatarasený, Tam slobodný, otvorený, Nech že pustím moje oko Na ďaleko, na široko. Tu záruby, zavaliny, Rozložené tam krajiny, Po ních nivy a potoky, Priezračisté šumné toky, Zúkol vúkol kvetné sady, A na kopcoch pyšné hrady. Tu ma dážde opierajú, Chmáry a mhly zastierajú, Tam slniečko ma ohreje, Volný výšin vzduch oveje, Tam pri slnka zasedaní V tichom budem podumaní. Leš neidež braček zlatý, A čas ide, čas sa tratí, A cesta ma donuvala, Hrúdim, skálim dosekala, Kedy že sa ztiad vydriapem, Kedy sa ta hor vychápem. r. 1846.