Spomienky

Na staré deje v prítomnosti trápnej Často mi myseľ, bratia, zachodila, Po dejoch nových, na chvíli otupnej Ešte sa vrelšie k ním mala, túlila; Ony s našími vjedno sa stýkajú, Jedny si druhým ruky podávajú. Hviezda tým i nám zaliskla sa jedna, Jedna nás vedla do drahého sveta, Ale sa šútel vychytila biedna, Len vždy po túžbach a nádejach veta; Svet po ktorom sme túžíli a mreli, Zároveň tamtým ani my nezreli. Lež nie na dlho nádeje sú zbité, Hviezda sa naša zase zaligotá, Zasvitnú dni mhlou nám ešte zakryté, Stratí sa čo nám v ceste stojí psota, Po vekoch i nám vynde slnko z mrakov: Bola noc, bude den Slovákov. r. 1850.