Spomienky

Idú dažde po doline, Letia chmáry vo výšine, Letia, vetrom preletujú, A dolinu zatemňujú: Jak tam clivo, jak tam mutno, I v tej chýžke jak tu smutno! Nedávno sa po tých horách Ladné spevy ozývaly, Nedávno sa po tých borach Letnie vetry kolýsaly; Leš už hory onemely Letnie vetry odletely. Smutno teraz nad horami, Kormútlivo dolinami, Len mhly po ních usedajú, Vetry s lístim šuchotajú, S lístím zvädlým, opadaným, Od ních kruto pozráňaným. Čo i ty tak v zadumení Na tej chvíli, na jeseni? Čo ti slza z oka padá, Keď ju v páde nik nezbadá, Čo i ty tak v zadumení, Tu v tej chýžke v rozžialení? Mlčia ústa, slza vraví, Na nej myseľ sa zastaví: Prišla jeseň, zlaté jaro Ta preč, ta preč sa ubralo, A list keď raz dolu padne, Nikdá na strom nevysadne. I ten život už k jeseni Nachýlený, opustený, Odletel čas zlatý v svety, S ním nádeje, jarnie kvety, V ňom sa tu viac nesídeme V jare žitia nestretneme. Idú dážde po doline, Letia chmáry po výšine, Letia, vetrom preletujú, A dolinu zatemňujú: Jak tam clivo, jak tam mutno, I v tej chýžke jak tu, smutno! r. 1845.