ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

advokáta z Turč. Sv. Martina, viceinšpektora turčianskeho seniorátu nad hrobom dr. Jozefa M. Hurbana

Prišli sme sem z blízka i z ďaleka, aby sme Tvojim telesným pozostatkom, milý otče, a vodca náš, preukázali poslednú počestnosť, aby sme vyžalovali svoj hlboký žiaľ preto, že Ťa už niet medzi nami, a aby sme tým podali dôkazy nikdy nezviklanej uznalosti a povďačnosti, ktorou Ti dlhuje a na veky dlhovať bude celý Tvoj slovenský národ — či on býva pod Javorinou, na brehoch Váhu, Turca, Torysy a Hrona, alebo na žírnych rovinách dolnej zeme — za Tvoju neohraničenú lásku ku nemu, za to, že si ho počas celého svojho života, tak jako snáď nikto iný, v svojom srdci nosil.

Jako nemá rozrývať nevýslovný žiaľ útroby každého verného Slováka na hrobe Tvojom?!

Ty, muž veľkých koncepcií, Ty, muž zriedkavej u nás vytrvalosti a energie, Ty, muž nie len slov, ale i činu, ktorý si, keď to okolnosti sebou donášaly, mal dosť smelosti siahnuť i ku meču, Ty, nezapomenuteľný otče a vodca náš, venoval si nám, venoval si službe svojho opusteného slovenského národa, bez váhania, všetky sily svojho obrovského ducha, celý svoj život, tak dobre jeho jaro a leto, jako i pozdnú jaseň, vzdor tomu, že si vedel, čo Ťa očakáva za Tvoju vernosť k svojmu národu, že Ti bude pretrpeť nejedno príkorie od neprajníkov našich, že lietať budú za Tebou jedovaté šípy a nikoho nebude, kto by jich zachytil, — vzdor tomu, že si vedel, že tým zriekaš sa nárokov na zaslúžené, každému milé pohodlie, na lesk a slávu sveta tohoto, že obetovať musíš svoju užšiu rodinu svojej širšej rodine.

Vlohami svojimi povolaný opanovať, zaplňovať toľký terrain, koľký Ti Tvoj slovenský národ poskytnúť nemohol, bo poskytnúť nesmel — hýbal si i odtiaľto millionmi sŕdc, a kde si sa len ukázal, tam postačoval Tvoj pohľad oduševniť, Tvojej vôli poslušným urobiť massy, tisíce Tvojho národa.

Že pri tom všetkom ešte i teraz, po Tvojej smrti stalo sa, čo stať sa nemalo, že Ti, otče náš, vodca náš, slávny Hurbane náš, bárs uznávame Ťa my a uznáva Ťa s nami i celý svet za najväčšieho Slováka tohoto storočia — škriepený bol, ako počujem, kúsok rodnej zeme, kúsok miesta v tomto ináč nepatrnom hlbockom cintoríne, na ktorom mohol by si složiť svoju omdlenú hlavu, to ťažko nesieme — no prenesieme tak, jako si nás Ty v svojom živote učil prenášať podobné príkoria malicherných ľudí. Nie my, oni budú zahanbení, bo toho jednoho sme si istí, že tento hlbocký cintorín k vôli Tebe, k vôli tomu kusu slovenskej zeme, ktorý Ty zaujmeš a ktorý nechceli Ti dopriať, navštevovaný bude z pokolenia na pokolenie zástupami povďačného slovenského národa.

Nuž príjmi, milý otče náš, vodca náš, na tomto škriepenom, ale vydobytom Ti mieste, nad hrobom svojím odmenu za svoju lásku a vernosť ku nám, za život vyše polstoročný, zaplnený službou slovenskému národu, za utrpenia, ktoré trpelive a rád znášal si preň a ktoré sa neskončia ani Tvojou smrťou. My za všetko to odmeňujeme sa Ti tým tu vysloveným sľubom, že nikdy neopustíme národ svoj, že veci, zásadám, ktorým si Ty slúžil, verní zostaneme, podľahnúť nedáme.

Nech Ti je ľahká rodná slovenská zem!