Letorosty III

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 578 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines, Bernadeta Kubová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preds’ neustávam, neľutujem


Hoc vidím márnosť svojich snáh,
ach, márnosť asi takú,
jak tvárou keď sĺz steká hrach
či zore blednú na oblaku,
zriem, ako kvet mi v rukách vädne,
a čujem,
jak spev môj zmĺka dolín na dne:
preds’ neustávam, neľutujem,
že všetko obracia sa v prach,
lež ďalej mysle svoje snujem,
po zlatých pátram vidinách,
i obáram sa vrelým citom,
nestudím palný duše žiar,
za noci vzdychám, volám svitom:
Ó, Bože, osvieť, prispej, zdar!

Veď môj rod, ach, tak chudobný je,
tak ošumelý jeho šat:
i rád bych, chcel bych ducha jasom
tú biedu na ňom spozlácať;
a smutný tak i nešťastný je,
až nemôž’ často ani riecť,
len nalomením naznamenať šije:
i chcel bych, rád bych týmže časom
do duše zhorklej mu vše vtiecť 
akordom aspoň sladkej harmónie —

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Tu je jaro