Letorosty III
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines, Bernadeta Kubová
Kráti sa to moje žitie,
rok za rokom tečie preč,
jak za vlnou vlna hbite;
ale darmo: nezastavím
žiadnej, márna reč i prieč —
Hoc aj oko v slznom svite,
radšej teda v tichu vravím:
Teč, potôčku, teč len, teč —
I tak málo osožil si
komu, málo posaváď:
sopár úst ak navlažil si,
umyl nôžky tu-tam kvietku,
kamienok presídlil snáď…
A to var’ bys’ ocenil si?
Ešteže čo — takú pletku!
Len teč ďalej, teč ty rád —
Radšej bol bys’ tiekol lesom,
velesadmi, lánmi, viem:
obrov kojil, reka-smreka…
No spokoj sa s určeniem:[3]
točiť mlynským bár kolesom;
vŕbä je tiež pre človeka,
zohýba sa, ako chcem.
Rád by si bol, verím, tokom
dôstojným, as’ Dunajom,
lode niesol vážnym krokom;
roztáčal sa šírošíre —
Nebanuj, máš aspoň v tom
potechu, že v prehlbokom
neutonul tvojom víre
nik nešťastím, stroskotom.
Malá voda — malé ryby:
tým sa pozdrav v tiaži mdlôb.
A že znikáš: tejto chyby
ni veľrieka neprekoná;
lebo hrň sa a či drob:
zurkom ty tam zpod koliby,
z prahôr však val Maraňona:[4]
jedna cesta — v morský hrob.
Mizne, hynie moje žitie,
rok za rokom steká preč,
jak za vlnou vlna hbite;
avšak darmo: nezastavím
ani jednej, márna prieč —
Radšej skromne skrotnem v cite,
v odriekaní tichom vravím:
Teč, potôčku, teč len, teč…
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
