Letorosty III

Kráti sa to moje žitie,
   rok za rokom tečie preč,
jak za vlnou vlna hbite;
ale darmo: nezastavím
   žiadnej, márna reč i prieč —
Hoc aj oko v slznom svite,
radšej teda v tichu vravím:
   Teč, potôčku, teč len, teč —

I tak málo osožil si
   komu, málo posaváď:
sopár úst ak navlažil si,
umyl nôžky tu-tam kvietku,
   kamienok presídlil snáď…
A to var’ bys’ ocenil si?
Ešteže čo — takú pletku!
   Len teč ďalej, teč ty rád —

Radšej bol bys’ tiekol lesom,
   velesadmi, lánmi, viem:
hukotal tam búrnym plesom,
obrov kojil, reka-smreka…
   No spokoj sa s určeniem:^[3]
točiť mlynským bár kolesom;
vŕbä je tiež pre človeka,
   zohýba sa, ako chcem.

Rád by si bol, verím, tokom
   dôstojným, as’ Dunajom,
lode niesol vážnym krokom;
roztáčal sa šírošíre —
   Nebanuj, máš aspoň v tom
potechu, že v prehlbokom
neutonul tvojom víre
   nik nešťastím, stroskotom.

Malá voda — malé ryby:
   tým sa pozdrav v tiaži mdlôb.
A že znikáš: tejto chyby
ni veľrieka neprekoná;
   lebo hrň sa a či drob:
zurkom ty tam zpod koliby,
z prahôr však val Maraňona:^[4]
   jedna cesta — v morský hrob.

Mizne, hynie moje žitie,
   rok za rokom steká preč,
jak za vlnou vlna hbite;
avšak darmo: nezastavím
   ani jednej, márna prieč —
Radšej skromne skrotnem v cite,
v odriekaní tichom vravím:
   Teč, potôčku, teč len, teč…