E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Letorosty III

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines, Bernadeta Kubová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 524 čitateľov

Volajúci na púšti


Som onen zvuk, čo letí púšťou hluchou:
až vlastným krikom sám sa ohluší,
či vtenie v príval povíchričných duchov,
alebo v žhavom staje ovzduší.

Som onen kmit, čo letnom na súmraku
vše zaplá v chrasti; nik ho nezbadá,
hoc cestou ruch… Hja, tiahnu do jarmaku;
a možno, vzchodí luny lampada.

Som onen kvet, čo skvitol vo zápači,
kde slnka oči raz dňa spočinú.
Kto stojí oň? Svet trblot farieb ráči,
a on ich nemá, mimo jedinú.

Ó, v myseľ i mne padlo požehnanie,
však prídavkom i neresť veškerá —
Spev kvíli v hlucho, svit v noc tmavú kanie,
pod drsnou pätou kvietok umiera…

Načo ďalšie mámenie?
Predsa viem už dobre, cítim:
s bôľnym srdcom kráčať žitím
že mne bolo súdené.

Som raz hosťom nepriazne,
synom muky, mužom bôľu:
nechže bude — poďme spolu
kamkoľvek, len bez bázne —

Nebudem sa ozerať,
nie viac dumať, uvažovať,
slzy stierať, kviľby snovať,
ale prosto zaberať.

Len rozovriem lepšie hruď;
keď sa súži, nech tak slúži:
miesto nedopriatych ruží
nech krváca v našu púť…

Smútku huňa s pliec mi vlá —
Len Ty veď, Ty v jasnom rúchu,
neupadlého na duchu
cez temravé údolia…

Som sirý hlahol volajúceho
na púšti: vidím zdávna, s žiaľom vidím.
Žrec pravý riekne: Čo ma do neho,
do zástupu, čo nemá citu pre mňa?
Ja nelúštim preň perlu krásy z temna;
ja vnuknutím sa božím v piesni rídim,
ja spievam v techu sluchu svojeho.

No, malému bárs, mne to nie je dosť:
ja sdeliť sa chcem celý svojmu ľudu!
Ja namáham sa preňho o radosť,
preň myslím, cítim, trpím, plačem žiale;
ja ľúbim svoj ľud, ľúbim neskonale,
i preto volám v tú noc čiernu bludu:
tu chlieb i svetlo, poď sem… buď môj hosť!

A predsa znikiaľ vľúdnej ozveny,
nik neodpovie: Idem! — nik mi z rodu:
až schrípnem aj i zmĺknem strápený,
svoj nástroj v konár vŕby svesím holý,
tak strádam — Avšak v srdci bolí, bolí:
i schytím harfu znova, vlastnú škodu
pochovať aspoň v zvukov búrení…





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.