Letorosty III

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 578 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines, Bernadeta Kubová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrozný stihnúť musí trest


Zaiste, hrozný stihnúť musí trest
tých, ktorí ťažia z blížnych bied a škody,
ich snahy maria, okno do slobody
im zatarasiť, pletú lož a lesť;

by stlstli sami, chvácu chlieb i česť…
Tých, hej, ich bes sám k pádu doprevodí,
vzduch zvráti, sžihá oheň, strhnú vody —
tí musejú vín vlastných Etnu[14] niesť!

Jak, kedy blyskne káry kríž-kráž rudý,[15]
kto povie? V mračnách zrejú božie súdy —
Snáď zmladnú ešte, kvet však bude zhnilý;

snáď stihnú siať, no skamenejú hrudy;
snáď… Šľah však sekne, verím, toľkej sily:
by neškodili viacej, nekrivdili! —


[14] Etna — sopka na Sicílii

[15] Ako v mnohých iných básňach, Hviezdoslav i v tejto básni, písanej temer pred šesťdesiatimi rokmi, jasne predvída nevyhnutnosť sociálnych zmien, čo zmetú tých, ktorí „škodili“ a „krivdili“.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Jak na trhu