SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pieseň


Je láska strom, do srdca pôdy
  hlboko, mocne vrastený.
Neboj sa, drahá, nepohody,
  neľakaj ani jeseni;
  ten nezná časov premeny.

Len prezvlieka sa po zákonu,
  by nový zrobil dobročin.
Chceš kvet či plod? chceš med či vôňu?
  či uchýliť sa v svieži stín?
  Hľa, lipka, jabloň, rozmarín…

A keď nás nebude viac tuná,
  lež tam pod zeme obrusom:
i vtedy — práve vzchodí luna —
  i vtedy ponad naším snom
  bdieť bude dumným cyprusom.[2]



[2] Za touto básňou (Pieseň) nasleduje vo Hviezdoslavovom rukopise Letorosov III báseň s nadpisom Na Pavla, ktorá vystala zo SSH. Je to báseň subjektívna, so stránky umeleckej menej náročná. Neuverejňujeme ju preto v tomto našom výberovom vydaní; patrí však do vedeckého vydania Hviezdoslavovho diela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama