SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetko snehom zaduté


Všetko snehom zaduté,
všetko ľadom zakuté:
podlaha i klenutie.

Prostriedkom však dme sa hmla,
aby, kde čo popadla,
ovila a potiahla;

zavila v kvet iňový
kýpť i vŕštek stromový,
v krov svesila okovy.

A sme už-už odetí
v plsť osuhle, zavretí
v temnom zimy podsvetí.

Siná bledosť na tvári,
štipka v ústach kuchári —
tak sedíme v žalári.

Kde slniečko? Hej-heja!
Vpadlo var’ v hrob záveja,
či do kapsy zlodeja?

Opriadla ho osuheľ,
a či zrak mu ochmurel?
Či mu olej vyhorel?

Podlaha i klenby trám…
pusto tu i pusto tam;

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
človek trnie, jak je sám!

Cíti, jak je zabitý —
Múza, aspoň nespi ty,
daj medovca, nemrity…