SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto kryhy sodeje?


Pokryl sa potôčik, pokryl sa ľadom;
nečuť ho hrkotať ladom a skladom.

Zamĺkol, zanemel; neznať, či žije —
Ach, srdce zmorené… leda mi bije.

No slnko pancier ten roztaví, prepečie:
a potok hrkotom prerečie, potečie;[1]

lež srdcu tomu, kto mdlôb kryhy sodeje,
i zas ho odeje do mladej nádeje? —



[1] Báseň (ako mnohé iné Hviezdoslavove básne) je alegorická. Vyjadruje obrazmi zimy a jari národnú porobu a nádej na oslobodenie.