ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Ty, starký, nezapodievaj sa s tým Ferkom od Valentov! Nerada vidím, keď tu s tebou u nás pred domom sedí. Čo si môžu pán farár o nás pomyslieť, keď vidia toho neznaboha tak často s tebou sa zabávať?“

„Máš pravdu, mamo; musím tomu urobiť už raz koniec, aby si ľudia nemysleli, že som ja tiež taký. No vidíš ho, práve tamto prichádza. Choď len ty, mamo, do izby, ja ho dnes odprášim!“

„Dobrý deň, sused Pivoňka; akože sa máte?“

„Ale, prosím vás, Ferko, akože by sa mal? Tá strašná drahota, múky málo, človek musí takmer hladovať a víno, bože dobrotivý, nepil som už celý mesiac! Nedochodí človeku, veru nedochodí! A to nám všetko zapríčinili tí socialistickí neznabohovia a ešte nám chcú aj vieru vziať.“

„Neverte, sused, že socialisti zapríčinili túto biedu, tento chaos. Tak to máte po celom svete; aj tam, kde socialisti nijaké slovo nemajú, ako napríklad v Maďarsku. Svetová vojna je príčinou terajšej biedy. Po celom svete sa vyrábali len kanóny, granáty, pušky a užitočná plodná práca sa nevykonávala; len sa všetko ničilo, vraždilo a teraz odrazu nemôže sa všetko napraviť.“

„No vidíte! A vojnu kto zapríčinil? Socialisti to boli.“

„Socialisti a nie kapitalisti zapríčinili vojnu?“

„Áno, socialisti a židia. Ja takú bandu nemám rád.“

„Ale, sused Pivoňka, prečo mi to vravíte? Dobre viete, že som sociálny demokrat a takto ma urážate. Vždy ste boli s mojím otcom dobrí kamaráti a ja som vás nikdy neurazil.“

„Váš otec chodil do kostola, modlil sa, chodil na spoveď — a vy nepoznáte pána boha, ste, ako ste sa teraz sám priznali, sociálny demokrat, priznávate sa k strane, ktorá chce chudobnému ľudu odobrať ešte to jediné, čo má, a to je viera.“

„Počujte, sused, ja som ešte nikomu vieru nebral a nebudem brať. Načo by mi to bolo? Mám z toho škodu, že vy máte vieru? Akým spôsobom by som vám mohol vieru vziať? Ibaže by som vám dokázal, že sa mýlite, a to sa predsa nedá, lebo vy ste pevne presvedčený?“

„Áno, chvalabohu!“

„Vtedy sa vám netreba báť. Keby ste vieru stratili, bola by to len vaša ľahkomyseľnosť.“

„Tak teraz ste vraveli pravdu! Vy ste teda ľahkomyseľný mladý človek.“

„Oh, nie! Ja mám svoje sociálnodemokratické presvedčenie, ktoré mi dáva pevný morálny základ, ktoré ma učí oveľa lepšie milovať svojho blížneho, ako to vidím u farára a tiež u bohatých gazdov. Je to kresťanská láska, zbožie potajomky stade odvláčiť, zatiaľ čo chudobný ľud tu trpí hladom?“

„To sú beťári, tých treba vešať!“

„No vidíte, ale v kostole s vami vždy vysedávajú. Oni sa nazdajú, že len pomodliť sa treba a potom už je všetko v poriadku. Socializmus však káže nasledovať Ježiša Krista skutkami. Socializmus je opravdivé kresťanstvo.“

„Kristus rozdával chlieb medzi chudobu.“

„A farári berú grajciare aj od žobrákov.“

„Dačo je na tom. Ale naostatok, kňaz musí tiež žiť a nemôže teda svoje funkcie vykonávať zadarmo.“

„To je pravda! Ale, sused Pivoňka, zaslúži si desaťnásobne toľko ako vy za to, že dá svoje požehnanie aj tým keťasom? Prečo sa mu ešte nepodarilo ani z jedného urobiť poriadneho, dobrého človeka? Prečo sa najlepšie cíti v ich spoločnosti a netrápi sa o chudobu?“

„Náš farár, to je pravda, stará sa len o svoje brucho, ale máme aj dobrých farárov, ktorí sa o ľud starajú.“

„Veľa ich nemáte, milý sused. Ktorýže je taký dobrý bojovník za chudobu?“

„No ja vlastne neviem, ktorý je tu najlepší.“

„Povedzteže, sused Pivoňka, prečo sa na mňa hneváte za to, že nechodím do kostola? Veď vy z toho škodu nemáte! To je predsa len moja súkromná vec a keď prídem do pekla, vás to bolieť nebude. Vidíte, ja nemám nič proti tomu, že vy chodíte do kostola. Ja si vás ctím, lebo viem, že ste inakšie poctivý človek, ale to ma bolí, že ste proti mne zaujatý zato, že som sociálny demokrat. Môžete mi povedať, že som dačo zlého vykonal?“

„To povedať nemôžem, Ferko, vy ste inakšie poriadny človek, len keby ste neboli taký neznaboh!“

„Povedzte mi, čo je lepšie: modliť sa a kradnúť, alebo nemodliť sa a nekradnúť?“

„Pravda, to druhé je krajšie. Ale takých ľudí je málo.“

„Je ich dosť. Z tej prvej sorty ich je však veľa. Hlavná vec je, aby bol človek naozaj dobrý.“

„Môže byť pravda, Ferko. Ale netreba pospolitému ľudu vieru brať, lebo potom nebude nijaký poriadok na svete.“

„Ale veď nikto nechce nikomu vieru brať! Len biskupom majú sa odobrať pozemky a dať tým, ktorí ich obrábajú, a zato robia klerikáli taký krik.“

„Ja som sa veľa narobil zadarmo na farskom poli.“

Pivoňková Marienka vyšla zo záhrady a priblížila sa k Ferkovi, podávajúc mu ruku. „Ako sa máte, pán Valent?“

„Ďakujem, ešte by zbavilo. Len tuto s vaším tatuškom sa nemôžeme porozumieť. On ma nerád vidí a ja chodím tak rád sem, aby sa troška pozhováral s ním a potom aj — s vami.“

Marienka sa začervenala a utekala do domu. Blažene pozeral mladík za peknou devou. Na prahu obrátila zlatovlasú hlávku na okamih nazad a tu sa zišli dva páry ohnivých očí. Starý to zbadal.

„Mamo, ten Ferko sa mi nevidí byť taký planý chlap, ako ľudia rozprávajú o sociálnych demokratoch; on nie je kartár, málo pije a fajčí a veľa číta. Je šikovný remeselník a ten sa nikde nestratí. Dala by si mu Marienku?“

„Ale, ty blázon, takému neznabohovi? A potom — veď on ju nepýtal.“

„Ty, starká, si len predsa slepá, nazdáš sa, že on chodí za mnou? Keď ju bude pýtať, dám ju! Navzdory všetkému.“

„To si myslím aj ja! Veď ho do všetkých domov volajú; aj bohatá Tonča Lovichová sa za ním obzerá.“