Blížence

Blížence – románovo koncipovaná novela Svetozára Hurbana Vajanského (1847 – 1916). Autor ju začal písať počas svojho pobytu vo vácovskom väzení v roku 1904. Prózu mali publikovať Slováci v USA, čo Vajanský využil na to, aby pri písaní uplatnil „viac slobody“. Zároveň upustil od svojich tradičných spisovateľských vzorov (Turgenev, Tolstoj) a inšpiráciou sa mu stali Mŕtve duše N. V. Gogoľa. V tomto texte sa do istej miery vyrovnával s tvorbou A. P. Čechova, s ktorou sa vo Váci oboznámil podrobnejšie.

Novela vyšla v roku 1910 v USA pod názvom Daniel Chlebík, do dvanásteho zväzku svojich Sobraných diel roku 1913 ju Vajanský zaradil pod titulom Blížence. Podobne ako román Kotlín reprezentuje polemiku s hlasistickým hnutím, ktoré predstavovalo ideovú alternatívu dobového národného života, výrazne odlišnú od Vajanského predstáv (postava Gašpara Gašparidesa je napríklad karikatúrou Vavra Šrobára, popredného predstaviteľa hlasistov).

Autor v próze sleduje vzostup a pád Daniela Chlebíka – protagonistu prózy, ambiciózneho podnikateľa, predstaviteľa novej generácie, ktorý je jednoznačne negatívnou postavou. Jeho vypočítavé konanie, intrigy a machinácie, motivované egoizmom, žiadostivosťou a biologickými pudmi, fatálne zasahujú životy okolia. To zaľudňujú kladné postavy, avšak ich funkcia je redukovaná – prostredníctvom nich vyniká Chlebíkova amorálnosť.

Morálnemu profilu postáv zodpovedajú aj zobrazovacie prostriedky. Vajanský Chlebíka ironizuje až parodizuje, zdôrazňuje odpudivé telesné detaily (sklony k tučnote, páchnuci dych, tupý pohľad). Ako nóvum v jeho tvorbe pôsobí otvorené zobrazenie sexuálnej žiadostivosti Daniela Chlebíka – zrejme tu pôsobilo vedomie už spomínanej „väčšej slobody“.

Repertoár ostatných postáv, podaných až s melodramatickou vážnosťou, sa približuje predchádzajúcim prózam (panenské a éterické dvojičky Vydrinské, Ela a Nela, mladá vdova Irena Rutkovská, taliansky umelec Viktor Bonin, vzdelanec a národovec Andrej Mach).

Konflikt prózy je vystavaný na konfrontácii dravého podnikateľského elementu so silou tradície. Hoci sa s podobnými témami možno stretnúť aj v starších Vajanského textoch, v tejto novele sa ho snažil realizovať s výrazným ironickým odstupom. Napriek jeho ambícii prísť vo svojej tvorbe s novým autorským výrazom, nepodarilo sa mu novelou Blížence prekonať apriórne východiská ani ideovú explicitnosť pri hodnotení javov reality, ktoré boli charakteristické pre jeho predchádzajúce diela.

Literatúra:

ČERVEŇÁK, Andrej: Vajanský a Turgenev. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.

ČEPAN, Oskár: Vajanského významotvorný princíp. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 157 – 162.

ČEPAN, Oskár: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984.

Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965.

KUSÝ, Ivan: Mladý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1987.

KUSÝ, Ivan: Zrelý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1992.

Materiály z vedeckej konferencie o S. H. Vajanskom, 29. – 30. 11. 1966. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 113 – 222.

MATUŠKA, Alexander: Vajanský prozaik. Bratislava : 1946.

PETRUS, Pavol: Svetozár Hurban Vajanský. Štúdie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978.

Ústav slovenskej literatúry SAV