Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1891

List 1. Samuel Medvecký S. H. Vajanskému

Zvolen 14/1 891

Drahý Priateľ môj!

Na Tvoje lístky by som Ti už bol odpovedal, áno, ešte skôr bych Ti bol písal, keby to klopotovanie tých denných starostí nevyčerpávalo — všetky sily moje. Ja som Ti už chcel skôr písať, lebo čítajúc verše Tvoje — mi veľmi teskno prišlo — nad bôľnym tónom menovite básní prvého oddielu![1] Vycítil som, že to nie padelaný a namyslený svetobôľ, a práve preto ma to žiaľno dotklo! Brat môj drahý, neoddávaj sa dešperácii a málomyslnosti! Ja mám nádej, že národ tak nadaný menovite duševným ústrojom — nemá zahynúť! Ale prostriedky v boji o zabezpečenie vývinu mali by byť prispôsobenejšie — stávajúcim pomerom! To, čo — ako poet — vyjadruješ v znelke IV — „prísaha“ — nadpísaný,[2] — menovite v slohe prvej — to by si mal — ako žurnalista, politik vzletný hlbšie uvážiť! Ja bych rád obšírne Ti písať o mojich dumách a myšlienkach, veď najviac aj ja premýšľam o rode našom a toho pozdvižení — ale niet pohody nájsť formu tým temným domyslom a teskným citom rozľúteného srdca. Len to jedno je isté, že cesta kompromisov by bola najpádnejšia, nakoľko je nie premeškaná! Šovinizmus zaujal mysle úžasno, ale menovite strany gymnázia[3] a voči vydržiavať sa majúcej synody[4] cesta čestných kompromisov by bola prospešná! Rozmýšľaj o tomto predmete a nedešperuj! Ľahko je to pochopiteľno, že básnika zájde a zaujme žiaľ, že sa vo svete všetko tak, jak by sa malo, nedeje, mal by i viac uznanlivosti stávať sa účastným ocenenia, ale na to nerátaj, veď znáš — pri dôkladnom vzdelaní a štúdiu, aké veru — pozriedka majú — vynikavejší ľudia, že ľudstvo — nevďakom odpláca najčastejšie námahy najnezištnejšie! Ty tedy maj pred očami ideál, vesluj k tomu, boj nemôže byť márny, ale menovite ako politik „rátaj aj s danými faktormi“ z minulosti, z prítomnosti a drž pred očami, že radno je uvážiť tú poslovicu: „quantum potest — tantum aude![5] Čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. Guta cavat lapidem, non vi sed saepe cadendo!“[6] etc. Prispôsobiť k daným pomerom a okolnostiam, tým viac, že:

„viem, že môj národ teraz nemá mena; viem, že ho rodní bratia málo znajú, viem, že bez neho sa deje odohrajú, a malým bude, i keď príde zmena!“

Ach tá zmena, i to je probabilis,[7] tým viac, že teraz také časy žijeme, že Zukunftsmusik[8] je — na pád vojny nie: „vae victis, ale vae victoribus“.[9]

Tvoje „verše“ si rád čítam, nielen že sú formou, rečou dokonalé, zarývam sa do nich, k poznaniu individuality básnika. Len „nil desperandum!“[10] Oj, veď o tomto témate bych menovite ja mohol mnoho vyprávať! tak osudne podstrelený! a predsa viera ma neopúšťa v milosť Božiu a musím tuho pracovať, abych sa s rodinou udržal — ako-tak na površí! —

Nuž tedy pánboh s nami a zlé preč!

Teraz o našom Básnikovi![11]

Básnik, báťa náš, to vlastne tak myslel, že by on to dielce oddal na vydanie[12] — a nežiadal by za to nič — ani vlastného práva si nepodržal — tá akcia žeby bola tomu, kto to zrediguje — a ten vydavateľ by nereskiroval trovy vydania! Nuž tlačiareň by to mohla na svoje trovy vydať! Básnik síce — tých 100 zl. keď musí byť, nuž dá, ale teraz nemá. Buď na tom, aby tlačiareň to vydala — a Ty by si si akciu za zredigovanie podržal! Básnik povoľuje, aby si dal vytlačiť, že zredigoval „Vajanský“.[13] Čo by to asi stálo to vydanie?

Knihy som dostal! Že som porto platil, z toho si nič nerob! —

S úprimným pozdravením ostávam Tvoj verný priateľ S. Medvecký

NB. Tento lístok som len pre Teba, no amicus meus[14] napísal!

(AMS)

List 2. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

V Praze, dne 22/6 1891[15]

Drahá moja!

Už ani neviem, kde som prestal. Predbežne o ceste. Z Prahy odídem vo štvrtok dňa 25. a prídem večer do Viedne. Píšem to i Jožkovi,[16] ale pre istotu i Ty mu to povedz. Vo štvrtok boli sme u Neuereuthera[17] na obed -á- to som už písal, teda ďalej. Večer v divadle na Termidorovi[18] mal som lóžu v prízemí, vzal som Bronislavu,[19] nejakú slečnu Svobodovú(?),[20] Vlčka[21] i Herbena.[22] Termidor je suchá francúzska komédia. Ku koncu prišiel Věšín[23] a s ním sme išli na večeru. Jeho veľmi mrzí, že nechcem uznať tých panákov, čo namaľoval. Na druhý deň bol som u Czeczetkov[24] (Věšín) na vizite; on šiel so mnou na obed do Choderov. Bol som u dr. Tom. Černého,[25] ktorý ma prijal s veľkým pátosom a ďakoval za článok proti českým Titanom![26] „Vám to musia veriť, lebo ste Slavian a to po celý život, v každom slove — nám by to tí mladí páni neuznali“. Ich syn hovoril, že tí naši študenti sú s nami, a tí, čo ešte nadávajú, tiež stali sa nesmelšími. Pán dr. dal mi list na Hlávku.[27] Teda zajtra pôjdem upozorniť českého[28] milionára na nás. Hovoria, že je veľmi čudný patrón — ja som dal písať i Riegrovi,[29] aby ho tiež naklonil. Neviem, jako sa mi povodí. Od dr. Nevala[30] som vydrapil 50 zl. na gymn. a poslal Halašovi.[31] Tu je samá slávnosť, samá trma-vrma. Dnes sú tu Poliaci. U Stroupežníckeho[32] bol som večer v piatok. Bol tam prof. Durdík[33] a nejaká Laušmanová[34] a ešte iní. Bol to veľmi príjemný večer, pili sme Johanisbeeru od Lobkovica[35] a jedli všelijaké čerty. Durdík je fádny profesor, ktorý večne dociruje[36] a sám seba milo očúva a obdivuje.

V sobotu ráno bol som zas v Rudolfinume i s Věšínom. Tam je veľmi krásna zbierka, o čom budem ešte písať. Potom u Jeřábkov,[37] bola doma iba stará a (z) diev Lory, ktorá sa už tuho šminkuje — jadierka počínajú hrkať. Obedoval som u Wiesnera[38] a po obede po ekvipáž, s Wiesnerom do výstavky. Tam som sa zišiel s Myslbekom[39] a inými. I pani Preissovú[40] som videl — na chvíľku. Večer u Wiesnera s Vlčkom. Bavili sme sa pri plzenskom na 3. poschodí („Slávia“ ho vyše vyhnala, lebo sama potrebuje 2 poschodia). O 12. domov, Vlk[41] ma odprevadil až domov, dlho sme diškurovali po uliciach. V nedeľu som bol sám v kúpeli na Žofíne. O 2-hej som sa pohol za Stroupežníckym a Věšínom po Západnej dráhe na Karlštein (1 hodina od Prahy) na starý hrad kráľovský. Bolo veľmi pekne. Stroup. je veľmi umný, veľmi milý človek. Večer sme dorazili o 1 8. na výstavku, kde som bol s Červinkom[42] (manželom dcéry Riegrovej), Ondříčkom[43] (virtuózom), Slukovom (hercom).[44] Plac pred industrialy palácom, osvetlený elektrikou a gázom, je niečo báječne krásneho. Ľudské more. Česi fašiangujú naozaj. Na mládež som počul zlé chýry. V Prahe potĺka sa 700 nedoštudovaných medikov, technikov a juristov, a už počne sa tvoriť učený proletariát. Politika všetko kazí. Tu všetko politizuje. Vizitu mi vrátili okrem Šuberta[45] dr. Černý, dr. Jeřábek, Nevala, Ženíšek[46] atď. Aleš[47] je veľmi nemluvný a zamestnáva sa veľmi.

Ľudí tu vidno zo všetkých strán, len Rusa som nestretol. Výstavka[48] poslúžila Čechom. Nemci chodia do nej jako hostia — ani čo by tu boli páni.

Dnes (v pondelok) pôjdem k Myslbekovi a Tonderovi[49] po obede na Malú stranu, kde som ešte nebol — strach. Ďalej ešte neviem. Ešte raz pôjdem na výstavku — ale sám, lebo s druhými človek málo študuje.

A tak koncom tý(ž)dňa dojachám. Všetkých bozkávam

Tvoj Sveto.

List daj aj Jožkovi.

(SAPL)

List 3. S. H. Vajanský Františkovi Šubertovi

Turčiansky Svätý Martin 30/6 1891

Blahorodný Pane!

Zavítajúc do domu, ponáhľam sa vysloviť Vám svoju srdečnú vďaku za to krásne prijatie, ktorého stal som sa účastným pri mojom pobyte v Prahe. Vy ste pre mňa urobili viac, než mám právo očakávať pri skromnom význame svojej osoby.

Naši Slováci prídu valne (hodne vyše 100 osôb) do Prahy dňa 7. júla (uterí dne 7. července)[50] s rýchlikom večerným o pol 10. (z Třebové). Možno Národnie divadlo bude v stave urobiť im nejaký večierok — najlepšie by bolo dňa 9-ho vo štvrtok, lebo 8. budú iste zaujatí výstavkou. Čo sa týka kusu, prosím Vás o nejaký český historický (Míncmistrova, Rarašek[51] alebo podob.) kratší kus, aby sa mohlo pripojiť snáď niečo so spevom a tancom, aby naši mali pochop i o vašom výpravnom umení. Tak by bolo všetko uspokojené a rozrušené. Prosím Vás, buďte tak láskavý a urobte niečo pre nich. Oni, doma bití, posmievaní, zostrašení, iste okrejú a dobre im padne byť milo prijatými. Na kusy p. Preissovej sa neráčte držať[52] — oni sú nám prineslovenské, a konečne, tej slovenčiny máme dosť doma. Im by svedčalo niečo rýdzo českého. Prológ nejaký by bol dobrý — v tom bych radil, asnáď poprosiť si radu Jaroslava Vlčka[53] (Krameriová ulice 18, Vinohrady). Na divadlo tešia sa naši zvláštne.

Nejdem Vám brať drahý čas! Verte mi, že ste ma zaviazali pre všetky časy. Neočakávaná sympatia účinkuje na človeka silou — a menovite nezaslúžená.

Som Váš oddaný Svetozár-Hurban-Vajanský

(LANM)

List 4. František Šubert S. H. Vajanskému

Velectěny pan Svetozár Hurban Vajanský, redaktor a spisovateľ v Turč. Sv. Martině

Velectěný pane!

Obdržev Váš laskavý list, nemohu leč dáti výraz své upřimné radosti nad tím, že jste byl v Praze spokojen. Návštěvu Vaši pokladám pak sobě za velikou a zvláštní čest.

Ve smyslu přání Vašeho bude uspořádáno dne 9. t. m. slavnostní představení na počest hostí ze Slovenska. Představení zahájeno bude proslovem a živým obrazem, načež se bude dávati historická veselohra Bozděchova „Zkouška státníkova“, jež bohdá svým obsahem bude zajímati naše slovenské bratry. Na to zaspívá p. Viktorin[54] s operním sborem Národního divadla Bendlův[55] Trojlístek národních písní. Představení bude zakončeno dle přání Vašeho velikým ballabile.[56]

Pozdravuje Vás, velectěný pane, znamenám s veškerou úctou Vašnostem oddaný F. A. Šubert ředitel kr. č. z. a Národního divadla.

V Praze, dne 3. července 1891

(SAPL)

List 5. S. H. Vajanský Jozefovi Ľudovítovi Holubymu

Turč. Sv. Martin 4/9 91

Dôstojný Pane!

Váš milý list puncto[57] zbierok Domu[58] mne tiež zdelený posmelil mňa ešte i osobne Vás poprosiť o čím skoršie doposlanie nám niečoho z Vašich vzácnych zbierok. Viem, že hlavné svoje trudy dali ste celkom prirodzene inam; my by sme ani neboli tak neskromní žiadať od Vás tak veľký príspevok. Ale tu je iné na veci, menovite:

Už či chcete uznať, či nie, Vy ste na Slovensku prvý florista a folklorista a nadto tak umný spisovateľ — špecialist,[59] že keď uverejňujeme zbierky iných, chybenie mena Vášho tak sa môže vykladať, jako by ste Vy asnáď nesúhlasili s našou prácou, s našimi zbierkami; naprotiv, objavenie sa tak autoritatívneho mena obodrí a posmelí veľmi mnohých a naše zbierky rásť budú v nepomerne rýchlejšom tempe. Zlé i dobré príklady majú moc príťažlivú a príklad tak dobrý, pochádzajúci od takého muža, musí nám pomôcť pri trudnom zbieraní nejakého vedeckého materiálu… Hľaďteže na moje skromné článočky nasledovala dosť živá odveta… Keď Vy nám pomôžete činným príkladom, a jak možné napíšete do N. N. lebo Pohľadov[60] posmeľujúci, inštruktívny článok, iste neostane túžba naša nesplnenou, že za niekoľko rokov budeme mať drahocenné zbierky, ktoré nám budú robiť česť.

Prosím Vás úprimne obnoviť a upevniť takým činom spojenie, ktoré sme si vždy tak vysoko vážili. Hovoríte, že nálezy Vaše sú neveľké: o to nejde. My vieme, že by pri tom všetkom boli pre nás veľkým darom.

Vašej dôstojnosti sluha a ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

(AMS)

List 6. Jozef Ľudovít Holuby S. H. Vajanskému

V Z. Podhradí 7. IX. 1891

Veľactený Pane!

Na žiadosť Vašu nachystal som pre múzeum Domu predmety na priloženej kartičke poznačené. Jaknáhle pôjdem vozmo do Kochanoviec, oddám bedničku na železnici. Keby som býval hodne blízko Martina, poslal by som i celý môj herbárik „Trenčianskych cievnatých rastlín“,[61] ba by som ho aj dľa spôsobu verejných herbárov tam usporiadal a pravidelne doplňoval: ale zakiaľ ešte koľko-toľko pre seba zbieravam, nemôžem ho už teraz od ruky dať. Často sa totiž stáva, že dochodia dotazy na tú-ktorú, mnou spomenutú rastlinu, ja ale uspokojive odpovedať by som nemohol, keby som exemplár nemal pri rukách. Moje chatrné, pre zaháňanie mrzutých myšlienok písané maličkosti ráčite veľmi preceňovať. Viem a cítim dobre sám, čo všetko mi schádza, aby som mohol na poli skutočnej vedy niečo pracovať. Človek sa to cez tú biedu gymnaziálnu prebil, vypočúval si často nechutné prednášky i profesorov vyšších tried, ovoňal trošku lepšie učenie vo Viedni a na motúzi úradu uviazaný počítal celé Durcheinanderinnen[62] rozmanitých kníh bez určitého plánu, bez súceho návodu, tak, jako sa práve čo do ruky dostalo: to všetko neuspôsobí človeka k prácam na poli vedy, k prácam jakú-takú cenu majúcim.

Keď sa moje maličkosti u daktorých rady čítajú, deje sa to snáď preto, že sú kde-tu žartom pretkávané. Teraz v mojich zápiskoch vyhľadávam drobnosti botanomatické a pousilujem sa podať aj zmysel takej veštby z rastlín. Nemajúc ale na tento predmet sa vzťahujúcich spisov a článkov inonárodných, samo sebou sa rozumie, že môj článok „o veštbe z rastlín“[63] môže byť len jako zrnká piesku, na hromádku znesené pre budúceho staviteľa.

Vašim prácam, zo srdca prajúc zdaru som Vašeho Blahorodia najoddanejší ctiteľ JLHoluby

(SAPL)

List 7. Imre Gáspár S. H. Vajanskému

Budapest, -91. szept. 28[64]

M(élyen) T(isztelet) Uram!

Hazafias kérelemmel terhelem a M. T. Szerkesztöséget, a mely a következö:

Dr. Acsády Ignácz urral, a m(agyar) tud(ományos) akadémia lev(elezö) tagja s kiváló történet tudósunkkal Conversation’s Lexiconi müvet bocsátunk közre, amely müben méltóan kivánjuk szerepeltetni a hazai szláv nemzet kiválóbbjait a közélet (politika is), tudomány, költészet, irodalom terén s általában minden téren. E czélból szükségünk lenne egy 90 — 100 petit sorra terjedö általános vázlatra, rövidletre, amely a hazai szláv irodalom történetét adná elö, úgy szintén 35 — 40, egyenkint, jelentöség szerint, 5 — 20 petit sorra terjedö életrajzokról. Megjegyzendö, hogy a tér ily kimérése a munka ivszámához van arányosítva s éppen annyit szentelünk a többi hazai nyelveknek is.

Teljes hisztelettel azon kérésel fordulok a M. T. Szerkesztöséghez, méltóztassék ezen, a szláv nép iránti öszinte jóindulattal vezérelt igyekezetünknet segítségére lenni-oly módon, hogy a fent elösorolt rövidletet és életrajzokat, vállalatunk számára megírni, s azokat nékem okt. hó. 10-ig beküldeni kegyeskednék! Méltóztatik belátni, hogy közlésökben bennünket tendencia nem vezethet, csupán általános kultur-történeti szempont s méltóztatik ösmerni egy conversations lexicon irány hangját is. Bármely nyelven tetszik irni „az nekem“ (mondá az egyszeri német direktor) „kolbász!“ (Das ist mir Wurst!). Kollár, Štúr, Hurban, Francisci, Sasinek, Tóth-Pauliny, Baltyik etc. etc. nekünk nevezetes alakok, kiknek életrajzát (kulönösen az évszámokat is) tölünka publikum megkövetelheti. A mü szerény tiszteletdíját lesz szerencsém megküldeni.

Azt hiszem, logy az „Athenäum“ által kiadott müben, a szláv nyelv minden igazi barátja, örömest találandja fel jelescinek méltatását. Ezért reményli a kérés teljesültét, a M. T. Szerkesztöségnek

öszinte hive Gáspár Imre (A „Pesti Napló“ belmunkatársa).

(SAPL)

Preklad:

Budapešť 28. sept. 91

Veľavážený pane!

Dovoľujem si obťažovať veľactenú redakciu touto žiadosťou:

S pánom dr. Ignácom Acsádym[65] dopisujúcim členom maďarskej akadémie vied a naším vynikajúcim historikom, vydávame dielo Conversations Lexicon,[66] v ktorom chceme primerane predstaviť význačné osobnosti domáceho slovenského národa z oblasti verejného (i politického) života, vedy, poézie, literatúry a vôbec zo všetkých oblastí. Na tento účel by sme potrebovali všeobecný krátky náčrt dejín domácej slovenskej literatúry v rozsahu asi 90 — 100 petitových riadkov,[67] ako aj 35 — 40 životopisov v rozsahu 5 — 20 petitových riadkov[68] podľa významu jednotlivých autorov. Treba poznamenať, že takýto rozsah je vymedzený plánovaným počtom hárkov v práci a práve toľko venujeme aj ostatným domácim jazykom.

Obraciam sa k veľact. redakcii s úctivou prosbou, aby nám láskavo bola nápomocná v našom snažení, vedenom úprimnými sympatiami voči slovenskému národu a ráčila spomenutý náčrt a životopisy pre náš podnik napísať a do 10. októbra mi ich zaslať.[69] Uznáte láskavo, že pri uverejnení nás nemôže viesť nijaká tendencia, iba všeobecné kultúrno-historické hľadisko, a zaiste je Vám známy aj štýl conversations-lexikonov. Akýmkoľvek jazykom by ste písali, „mne je to“ (ako povedal istý nemecký direktor) „jedno!“ (Das ist mir Wurst!).[70] Kollár,[71] Štúr,[72] Hurban,[73] Francisci,[74] Sasinek,[75] Tóth-Pauliny,[76] Baltik etc., etc. sú pre nás významné postavy, ktorých životopis (najmä letopočty!) môže publikum od nás vyžadovať. Skromný honorár za dielo Vám s úctou odošlem.

Verím, že každý úprimný priateľ slovenského jazyka s radosťou uvíta ocenenie svojich význačných dejateľov v diele, ktoré vydá Atheneum.[77] Preto dúfam v splnenie svojej prosby

úprimný priateľ veľaváž. redakcie Gáspár Imre (interný spolupracovník Pesti Napló)

List 8. Umělecká beseda S. H. Vajanskému

V Praze 1/12 1891[78]

Velectěný pane!

Dle usnešení správního výboru Umělecké Besedy v Praze dovolují si Vám oznámiti, že „Opona pro dům v Turč. sv. Martině“ jest již vyhotovena akad. malířem p. K. W. Maškem[79] a že odevzdali jsme jí ku zaslání spediteurovi I. Srncovi v Karlíně.

Jedná se pouze o to, zdali „Opona“ zaslaná býti má přímo domu v Turč. sv. Martině aneb zdali Vy byste láskavě jí převzíti a řečenému domu odevzdati ráčil.

Račte mi tudíž prosím laskavě obratem pošty zděliti, zdali ráčíte s tím souhlasit, aby Vám „Opona“ k laskavému dalšímu opatření zaslána byla;[80] my pak dle toho další zařídíme.

V plné úctě oddaný Jaroslav Svatek[81] t. č. tajemník Umělecké Besedy v Praze

(SAPL)

List 9. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Mnichov, 13. 12. 891

Drahý příteli!

Děkujem Vám já i moje dobrá Neluška[82] za Vaši úprimnou condolenci, měly sme přesvědčení, že s námi cítite!

O nešťastné katastrofě Vám bude už snad z Prahy známo od Anny.[83] Otec, chudák zemřel jako voják v bitve! — ve svém povolání.[84]

Dokončil právě fabriku v Haselümne a chtěl tutéž noc, kdy něštěstí se stalo domů odcestovati. Při odevzdávání práce — tedy v posledním okamžiku — explodovala vzduchotlačová mašina (eine Luftdruckmaschine) a zabila ubohého otce, montera a jednoho mašinistu.

O ostatních detailech a následcích neštěstí, o prevozu mrtvoly z Hanoveránsku do Čech a pohrebu psáti nemožem a vím, že si asi dobře predstavíš tu celou smutnou záležitost.

Teším se velmi na Tvoje listy ze Slovenska vůbec a z Martina zvlášť a doufám, že zase budu uveden tak intimně ve Vaše — mne vždy milé a svaté záležitosti, které povedou bohdá k zdarným výsledkům. V tomto momente sem tu ešte na krátky čas engažován „sportu“[85] bohužel — Tobě a Vám vůbec tak nezáživnémů — ale prosím Tebe — človek musí zakousnout mnohdy i do trpkého jablíčka — chce-li jadérko vykousnouti. A práce je poctivá!

Videl sem v nedávném čísle „Světozora“ reprodukci Vaší opony pro Váš dom národní. Nie vela sa mi zapáčila „gruppa“ tajdrlíků pred portálom! Vám k tomu účeli dost seriosní a monumentální na reprodukci alespoň trochu malicherně vypadá („kleinlich u. süslich“)[86] snad v originálu lepší(?). A ornamentika? Nu ale „darovanému koni na zuby nekoukej!“

Na Tvoje zprávy se teší, Tvou velectenou paní, Tebe a celou redakcí N. N.[87] srdečně zdraví

Tvůj upřimný Jaroslav

P. S. Píš brzy!

(SAPL)

List 10. S. H. Vajanský Uměleckej Besede

[88]

Oponu ráčte poslať na moje meno „Svetozár Hurban Thurócz-Szent Márton“, ja ju odovzdám a vďaku vyprostriedkujem. Prosil bych, keby ste ju čím skôr poslali, chceli by sme ju mať na Silvestra.[89] Dľa reprod. v Svět.[90] je krásna.

(LANM)

List 11. Ladislav Stroupežnícký S. H. Vajanskému

V Praze 23. prosince 1891[91]

Velavážený příteli!

Nejprve Vás musím zdvorile prositi za odpoustění, že jsem k Vašemu prvnímu tak srdečnému a mně milému listu neodpovědel.[92] Měl jsem letos zlý rok a prožil kruté osudy. Otec mé pani po celé leto stonal, trpěl již po léta těžkou vadou srdeční a snášel hrozné bolesti — toho jsem dojížděl navštevovati; konečně na podzim učinil svému životu konec ranou z revolvéru. Nemoc jeho byla nezhojitelná. Potom těžce stonala moje paní,[93] která se musila podrobiti těžké operaci. Šlo o život. Operaci šťastně přestála ale již třetí měsíc nehraje. Zotavila se výborně, ale musí se šetřiti velmi, aby si neublížila. Vidíte z mého líčení, že jsem měl krušné časy a zlé příhody. To bylo také príčinou, že jsem Vám nepsal. Odpuste, prosím, Velectěný příteli, a nevykládejte si to některak za nedostatek upřímnosti, naopak buďte přesvědčen, že k Vám chovám vřelé city přátelské a že si rád často na Vás vzpomínám. Přeji si úpřímně, aby srdečný přátelský poměr vždycky mezi námi potrval. —

Co se týče Vašeho přání v příčině kostýmů,[94] jest mi velmi líto, že Vám nemůžeme vyhovět. My totiž máme divadlo na 3 dny zavřené a ředitel[95] na týden odjel — a mimo něho nesmí nikdo kostými půjčiti. Škoda, že nepřišel Váš list o dva dny dříve! Byl by Vám jistě vyhověl. Prosím tudíž, nevykládejte mi za zlé, že Vám nemohu sděliti zprávu o této věci příznivější. —

V příštích dnech pošlu Vám své dvě knihy,[96] které jsem letos vydal. V nejbližších dnech přečtu si „Polnoční scénu“[97] — těším se velmi, abych poznal, jak se umíte postaviti k divadlu.

A kdy přijedete zas do Prahy? Těším se srdečně na setkání s Vámi.

S přáním veselých svátků a šťastného nového roku jsem Vám v upřímném přátelství oddaný Lad. Stroupežnický

(SAPL)


[1] Ide o básne zo zbierky Svetozára Hurbana Vajanského Verše (Turčiansky Sv. Martin, Kníhtlačiarsky úč. spolok 1890), a to o nasledujúce básne cyklu Z pošmúrnych chvíľ: Poetom, Pax detestata, Smutná jar, Pusté časy, Cez tmy, Nevinné veršíky, Vajanské vatry, Veža novobabylonská, Vesna (Hviezdoslavovi), Modlitba, Naša muka, Dalmatínska rozpomienka, Mĺkvo, Raž a Zúfalec.

[2] Štvrtou básňou druhého cyklu Sonety bola skutočne Prísaha. Prvú slohu tejto básne cituje Medvecký v druhej polovici listu.

[3] Svetozár Hurban Vajanský navrhoval, aby sa stavalo gymnázium v Martine a jeho stavba sa zabezpečovala z fondu národných zbierok. Na gymnázium sa zozbieralo 26 000 zl., čo však na výstavbu nestačilo. Preto si Vajanský v úvodníku Národných novín povzdychol: „Mlčia celé doliny našich riek“. Pozri: Svetozár Hurban Vajanský, Gymnázium I., Národné noviny XXII (1891), č. 4; II. č. 5. Plán výstavby gymnázia sa nakoniec nerealizoval.

[4] Synoda ev. a. v. cirkvi sa začala 5. decembra 1891 v Pešti. O jej priebehu sa referovalo v nepodpísanom článku Synoda, odtlačenom v Národných novinách na r. 1891 (č. 144 a 145). Priebeh synodálneho rokovania komentoval aj Jozef Škultéty v článku Čo sa robí v cirkvi evanjelickej, dľa augsb. vyznania v Uhorsku, Slovenské pohľady XI (1891), 263 — 264.

[5] quantum potest — tantum aude (lat.) — na koľko vládzeš, na toľko sa odváž

[6] Guta cavat lapidem non vi sed saepe cadendo (lat.) — Kvapka vymieľa kameň nie silou, ale častým padaním.

[7] probabilis (lat.) — pravdepodobný, uveriteľný, predpokladaný

[8] Zukunftsmusik (z nem.) — hudba budúcnosti

[9] nie vae victis ale vae victoribus (lat.-slov.) — nie beda premoženým, ale beda víťazom

[10] nil desperandum (lat.) — nijaké zúfalstvo

[11] Ide o spisovateľa a básnika Daniela Laučeka (1846 — 1911), ktorý písal pod pseudonymom Báťa. Lauček bol najprv evanjelickým farárom na Píle, potom v Lužici a nakoniec v Amerike (Natincok).

[12] Jeho dielo Ľudské povedomie, Diel II. a III. Vedenie a s ním spojené zjavy vydal Kníhtlačiarsky úč. spolok v Martine r. 1893, a to vlastným nákladom spisovateľovým.

[13] Vajanský priaznivo vplýval na vydanie spomenutého Laučekovho diela. Otázka jeho zredigovania Laučekovho spisu zostáva otvoreným problémom, keďže meno redaktora nie je vytlačené.

[14] amicus meus (lat.) — môj priateľ

[15] Hlavička listu Fr. A. Urbánka, kníhkupca v Prahe.

[16] t. j. Jozefovi Škultétymu

[17] Svetozár Hurban bol na obede v rodine vojenského intendanta Neureuttera. Jeho manželka Maruša Pavla Neureutterová navštívila r. 1889 Martin a prejavovala k Slovensku veľké sympatie.

[18] Išlo o hru francúzskeho dramatika Victoriena Sardoua (1831 — 1908) Termidor, ktorá vznikla r. 1891.

[19] Vajanský bol pravdepodobne v divadle s Bronislavou Herbenovou (1861 až 1942), českou spisovateľkou, manželkou Jána Herbena.

[20] Snáď sa Vajanský v divadle stretol s pani (nie slečnou!) Ruženou Svobodovou, rodenou Čápovou (1868 — 1920), českou spisovateľkou.

[21] Jaroslav Vlček (pozri Menoslov autorov a adresátov listov č. 131)

[22] Ján Herben PhDr. (1857 — 1936) — český spisovateľ, novinár a politik. V r. 1885 — 1886 bol redaktorom Národních listov, r. 1886 založil časopis Čas, ktorý sa postupne stával tlmočníkom politiky realistickej strany. Herben redigoval časopis až do jeho zastavenia r. 1915.

[23] Jaroslav Věšín. Pozri Menoslov autorov a adresátov listov č. 128.

[24] Gabriel Czeczetka (1833 — 1891) — svokor Jaroslava Věšína

[25] Tomáš Černý JUDr. (1840 — 1909) — český advokát, politik konzervatívnej orientácie, zemský poslanec, spoluzakladateľ Sokola a Zemskej banky, v r. 1882 — 1885 pražský starosta

[26] Narážka na Vajanského článok O dnešnom prúde v umení a literatúre, Národné noviny XXII (1891), I — č. 6, II — č. 7, III — č. 8, IV — č. 9. Svetozár Hurban analyzuje súčasné tendencie v európskom umení, vyslovuje sa za umenie realistické, ale odsudzuje „nízky bezmyšlienkovitý verizmus“ a zanedbávanie etických princípov v umení. Tu je snáď nepriama narážka aj na tie tendencie, ktoré podľa Vajanského názorov reprezentovalo i dielo Vrchlického.

[27] Josef Hlávka (1831 — 1908) — český architekt a mecenáš. Jeho pričinením bola r. 1890 otvorená Česká akadémia pre vedy, umenie a slovesnosť, ktorej prezidentom bol až do svojej smrti.

[28] Či Vajanského rokovanie s Hlávkom bolo úspešné, nepodarilo sa nám preveriť.

[29] František Ladislav Rieger — Pozri Menoslov… č. 89.

[30] Milan Nevole (1846 — 1907) — český chemik, docent na českej technike v Prahe

[31] Andrej Halaša — Pozri Menoslov… č. 33.

[32] Ladislav Stroupežnický — Pozri Menoslov… č. 113.

[33] Josef Durdík PhDr. (1837 — 1902) — český filozof, estetik, od r. 1890 riadny profesor na Karlovej univerzite v Prahe, člen Českej akadémie

[34] Mária Laušmanová (1858 — 1933) — v tom čase členka operného súboru Národného divadla v Prahe

[35] Johanisbeeru od Lobkovica — t j. ovocného vína z Lobkovicových sadov

[36] dociruje (z lat. doceo) — poučuje

[37] František Věnceslav Jeřábek PhDr. (1836 — 1893) — český spisovateľ, od r. 1861 redaktor Národních listov, v r. 1870 — 1889 zemský poslanec, autor celého radu umeleckých prác (Básně 1857, Svatopluk 1859, Veselohra 1866, Kteras sláva omrzí 1887 a iných)

[38] Alois Wiesner (1852 — 1924) — pražský nakladateľ, majiteľ tlačiarne, veľkoobchodník. Svetozár Hurban udržiaval s ním obchodné i priateľské styky.

[39] Josef Václav Myslbek (1848 — 1922) — významný český sochár

[40] Gabriela Preissová, rod. Sekerová (1862 — 1946) — česká spisovateľka, autorka próz zo Slovácka i známych dramatických prác Gazdina roba (1890), Její pastorkyňa (1891)

[41] Vlk — t. j. Jaroslav Vlček

[42] Otakar Červinka (1846 — 1915) — český spisovateľ. Za manželku mal dcéru Františka Ladislava Riegra Máriu (1854 — 1895), českú spisovateľku.

[43] František Ondříček (1857 — 1922) — slávny český huslista svojej doby, profesor majstrovskej školy pri Štátnom konzervatóriu v Prahe

[44] Vojta Slukov (vlastným menom Jakub Vojta; 1847 — 1903) — český herec Prozatímního a Národního divadla, od r. 1902 riaditeľ divadla Urania v Prahe. Bol zakladateľom Ústrednej jednoty českých hercov.

[45] František Adolf Šubert — Pozri Menoslov… č. 119.

[46] František Ženíšek (1849 — 1916) — český maliar, spolupracovník Mikuláša Aleša. Zúčastnil sa pri výstavbe Národního divadla v Prahe a navrhol aj prvú oponu pre Národní divadlo, ktoré zničil požiar r. 1881.

[47] Mikuláš Aleš (1852 — 1913) — veľký český maliar spracúvajúci námety aj zo Slovenska a spolupracujúci so slovenskými časopismi

[48] Išlo o českú jubilejnú výstavku, ktorú neskôr okrem Vajanského navštívili aj iní Slováci. Pozri o tom Vajanského články: Česká výstavka, Národné noviny XXV (1891), č. 58, České slávnosti, Národné noviny XXV (1891), č. 76 a Slováci v Prahe, Národné noviny (1891), č. 81.

[49] JUDr. Ferdinand Tonder (1852 — 1916) — český advokát, predseda Českej priemyselnej banky

[50] Pri tejto príležitosti navštívilo výstavku 150 hostí zo Slovenska. Táto veľká skupina pricestovala do Prahy 7. júla 1891 (Národné noviny XXII, 1891, č. 79), zúčastnila sa výstavky i predstavenia v Národnom divadle. Z českej strany o tejto návšteve napísal napr. Jan Herben článok Slováci na výstave do výstavného denníka Praha (z 9. júla 1891) a zo slovenskej strany o výstave s nadšením a uznaním referoval Andrej Kmeť v článku Česká jubilejná výstavka, Slovenské pohľady XI (1891), 493 — 497.

[51] Autorom spomenutých hier Zvíkovský rarášek (1883), Paní mincmistrová (1885) bol český dramatik Ladislav Stroupežnický. František Šubert nezaradil do programu divadla ani jednu z hier, navrhovaných Vajanským v liste, ale vybral Bozděchovu veselohru Zkouška státnikova. Emanuel Bozděch (1841 — 1889) — český dramatický spisovateľ. Jeho veselohra Zkouška státnikova vznikla r. 1874. O celovečernom programe, ktorý pripravilo pražské Národní divadlo, pozri list č. 4.

[52] Vajanský tu narážal na Preissovej hry Gazdina roba (1890) a Její pastorkyňa (1891), ktoré sa hrali v Národním divadle v Prahe. Riaditeľ divadla František Adolf Šubert vyhovel Vajanského žiadosti.

[53] Jaroslav Vlček bol v Čechách najzasvätenejším informátorom o slovenských kultúrnych snaženiach (napr. pri vydávaní diel slovenských autorov v českých vydavateľstvách), a preto ho Svetozár Hurban odporúčal Františkovi Adolfovi Šubertovi aj v tomto prípade.

[54] Václav Viktorin (1849 — 1924) — český spevák, v r. 1887 — 1907 sólista — barytonista v Národním divadle

[55] Karel Bendl (1838 — 1897) — český hudobný skladateľ

[56] ballabile (tal.) — baletná zborová vložka v opere

[57] puncto (lat.) — čo sa týka, ohľadom

[58] Martinský Dom slávnostne otvorili 13. augusta 1890. V Dome sa budovala knižnica a zbierky, ktoré neskôr prešli do Slovenského národného múzea. O týchto snahách informoval slovenskú kultúrnu verejnosť Svetozár Hurban v úvodníku Za naše múzeum a bibliotéku, Národné Noviny XXII (1891), č. 82.

[59] Jozef Ľudovít Holuby prispieval do slovenských časopisov jednak svojimi humornými rozprávkami a črtami, jednak sviežo písanými odbornými štúdiami (Obrázky z Bošáckej doliny, Slovenské pohľady 1890, 323 — 337; Rozmanitosti z cesty z Bošáckej doliny do Liptovského Sv. Mikuláša, tamže, 525 — 534, 557 — 566 a iné). V poslednom čase vyšli výbery z Holubyho umeleckých i vedeckých prác (Čo fígeľ, to groš a iné rozprávky 1955; Národopisné práce 1958). Práve na tento svojský spisovateľský záujem narážal v liste Vajanský.

[60] V Slovenských pohľadoch (XI, 1891, 745 — 748) uverejnil Jozef Ľudovít Holuby štúdiu Ukážka z botanomantie v Bošáckej doline. V Národných novinách na r. 1891 nevyšiel ani jeden jeho článok.

[61] Herbárik Trenčianskych cievnatých rastlín Jozefa Ľudovíta Holubyho bol najväčší z jeho štyroch herbárov. Obsahoval asi 20 000 rastlín. Uložený je v Bukurešti.

[62] Durcheinanderinner (nem.) — motanica, zmes, v uvedenom kontexte rozmanité knihy bez ladu a skladu

[63] Článok pod názvom Ukážka z botanomantie v Bošáckej doline odtlačil Jozef Ľudovít Holuby v Slovenských pohľadoch XI (1891), 745 — 748.

[64] Hlavička listu: A „Pesti Napló“ Szerkesztősége — (Redakcia „Pesti Napló“).

[65] Ignác Acsády (1845 — 1906) — maďarský publicista, románopisec, od r. 1871 spolupracovník časopisu Pesti Napló

[66] Conversation Lexikon. Správny názov Az Athenaeum kézi lexikona. A tudományok encziklopédiáda, különös tekinetettel Magyarországra. Szerk. Acsády Ignácz 1 — 2 köt. Budapest (1891) 1893. (Príručný lexikon Athenaeum. Encyklopédia vied so zvláštnym zreteľom na Uhorsko.)

[67] V spomenutom Acsádyho lexikone sa skutočne objavila stať Tót nyelv és irodalom (II. zv. s. 1773). Podľa zmyslu textu (slovenčina sa hodnotí ako dialekt češtiny) možno jednoznačne usudzovať, že ju nepísal ani Svetozár Hurban a ani Jozef Škultéty. V Predhovore (Elöszo, I. zv., V — VI.) sa neuvádza medzi prispievateľmi nikto zo Slovenska.

[68] V Acsádyho lexikone sa objavili stručné životopisy viacerých slovenských spisovateľov, ale asi ani jeden z nich nepísal Vajanský.

[69] Svetozár Hurban podľa všetkého nespolupracoval s Acsádym ani sám a sotva poradil aj ďalších spolupracovníkov. Úvod k spomenutému lexikonu by tomu totiž nenasvedčoval.

[70] Das ist mir Wurst (nem.) — to je mne jedno

[71] Kollárov životopis v Acsádyho lexikone vyšiel v prvom zväzku na str. 925

[72] V Acsádyho lexikone o Ľudovítovi Štúrovi nieto zmienky

[73] Hurbanov životopis v Acsádyho lexikone vyšiel v I. zv., str. 787

[74] Francisciho životopis v maďarskej publikácii nevyšiel

[75] Sasinkov životopis v Acsádyho lexikone nevyšiel

[76] Životopis Viliama Pauliny-Tótha v Acsádyho lexikone nevyšiel

[77] Atheneum — jedno z najväčších maďarských vydavateľstiev v Budapešti založené r. 1868. Jeho riaditeľom bol od r. 1891 Vérei József. Vo vydavateľstve Atheneum vychádzali veľké encyklopedické práce.

[78] Hlavička listu: Beseda Umělecká v Praze, Palác Hr. Lažanského, Františkovo nábřeží 1012 — 1

[79] Karel Vítězslav Mašek (1865 — 1927) — český maliar, profesor umeleckej priemyselnej školy v Prahe. Pre „Dom“ maľoval oponu (Národné noviny XXII, 1891, č. 132).

[80] Svetozár Hurban Vajanský požiadal, aby oponu zaslali na jeho adresu. Pozri list č. 10.

[81] Jaroslav Svátek (—?—) — český spisovateľ, v tom čase tajomník Umeleckej besedy v Prahe

[82] Nela Věšínová, rodená Czeczetková (1868 — 1962) — manželka českého maliara Jaroslava Věšína, blízkeho priateľa Svetozára Hurbana

[83] Nepodarilo sa zistiť, o koho ide.

[84] Otec Věšínovej manželky Gabriel Czeczetka (1833 — 1891) zomrel pri katastrofe spomínanej v liste.

[85] t. j. prácam, pri ktorých nejde o umeleckú hodnotu, ale o finančnú stránku

[86] kleinlich u(nd) süslich (nem.) — malicherne a sladko

[87] V redakcii Národných novín v tom čase pracovali Ambro Pietor, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty a Juraj Čajda. Pozdrav sa teda týkal aj týchto spolupracovníkov.

[88] Adresa na korešpondenčnom lístku: Slavnému Predsedníctvu „Umělecké Besedy“ (J. Ženíšek), Prag Praha, Böhmen

[89] Opona pre „Dom; bola v Martine už 24. dec. 1891. Svetozár Hurban ju v článku Opona divadelná v „Dome“, Národné noviny XXII (1891), č. 152 opisuje veľmi podrobne: „Forma je takto myslená: uprostred rámu, bohato ornamentovaného, nachádza sa obraz: letná zelená krajinka v jej úzadí na pravo vypína sa pravý roh veľkolepého staviska so štíhlymi stĺpami, naľavo vidno Tatry v rannej hmle. Krajinka osvetlená je práve vyšlým slnkom a celá jagá sa v jeho svetle. Uprostred bujnej tráyy, pri kríčku bielo zakvitlom sedí alegorická figúra krásnej ženy, ovenčená lipovým vencom. O jej lono opiera sa malé, utešené dievčatko, túli sa ako k matke. Bezstarostná dôvera svieti z detských očú. Krásna žena drží v ľavej ruke lipový trojlist tak, že on padá práve na vychádzajúce slnko. Originálna to myšlienka. Temno-zelenelé listy odrážajú sa o mhlisto ohnivú guľu, ktorej okraje splývajú s nebom. U schodov, vedúcich na kolonádu staviska, stojí silná figúra muža v málostrojnom obleku našich Hornonitriancov a drží v ruke bezfarebnú zástavu so sokolom na špici žrďovej. Figúra je krásne kreslená a výtečné maľovaná. Pod kolonádou v hodnej už diaľke, a preto v nejasnote tmolí sa ľud. Dolu schodami v krásnom pohybe beží strojné malé dievča s vencom. Toto dievča je opravdovou malou perličkou celého obrazu!

Má vozduch, po stranách a spodku opony ornamenty, podobizne v pravom Palárik v ľavom Záborský, pod obrazom nápis: „Bratřím Slovákům — Umělecká Beseda“.

Vďaka za bratský, krásny a veľký dar!“

[90] Reprodukcia obrazu opony zrejme vyšla v Světozore na r. 1891, pretože Věšínov opis je dosť výstižný. Věšín jej reprodukciu musel vidieť asi v obrazovej prílohe tohto časopisu, ktorú sme žiaľ pri zachovaných ročníkoch nenašli.

[91] Tlačená hlavička listu: Ředitelství Královského Českého Zemského a Národního Divadla v Praze

[92] Vajanského list Ladislavovi Stroupežnickému sa zatiaľ nepodarilo nájsť

[93] Manželkou Ladislava Stroupežnického bola Anna Turková, členka Národního divadla v Prahe.

[94] Zrejme išlo o vypožičanie kostýmov pre polnočnú silvestrovskú scénu.

[95] t. j. František Adolf Šubert — Pozri Menoslov… č. 119

[96] Roku 1891 vyšlo Stroupežnickému rozšírené vydanie knihy Lidé směšní a ubozí z r. 1884 pod názvom Z Prahy a venkova. V tom istom roku vyšla tiež jeho próza Vojtěch Žák, výtečník. Tieto knihy asi posielal Ladislav Stroupežnický Vajanskému.

[97] Vajanského Polnočná scéna Silvester (Mixtum compositum) vyšla v Národných novinách XXII (1891), č. 152.

nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.