ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 31, 7. (20.) februára, s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Rakúsko-uhorská zahraničná a vnútorná politika hlboko uviazla. V Rakúsku — česko-nemecké rozpory spolu s inými rozpormi klerikálnymi, protiklerikálnymi, socialistickými; v Uhorsku — hrozné, smrteľné podlomenie vládnúcej nezávislej strany spolu s konfliktmi národnostnými, stavovskými, hospodárskymi a veľmi skomplikovanou chorvátskou otázkou.

V zahraničí — Aehrenthalov debut^[1] so sandžackou železnicou. Odpor Rusov a Francúzov narobil veľa starostí rakúskym diplomatom pri tomto odvážnom výpade, prišiel na psa mráz. Nie sú to ani zďaleka Cavouri ani Bismarckovia, aby dokázali uskutočniť takýto agresívny ťah. Už teraz sa naľakali kompenzácie v podobe železnice od Dunaja po Čiernu Horu. A to by bol naozaj smrteľný úder pre rakúsko-uhorskú balkánsku politiku! Dunajsko-jadranská železnica by podrezala hlavnú žilu rakúsko-balkánskej tovarovej výmene. Prečo Aehrenthal nebol schopný dostať sa do Londýna? Jedine Anglicko by ho mohlo vytiahnuť zo šlamastiky. „Ale anglická politika sa teraz orientuje na Rusko,“ — nariekajú rakúske oficiózne noviny, obviňujúc pritom ruského vyslanca v Haagu pána Čarykova (teraz — námestník ministra zahraničia), že vyvolal francúzsko-ruskú kampaň proti sandžackej železnici. Ja som sa len nedávno vrátil z Viedne s presvedčením, že Rakúsko ustúpi. Jeho veličenstvo František Jozef v pokročilom veku už nemá náladu na silné zahraničné emócie, hoci ešte aj teraz je v politike — hlavne v zahraničnej — samostatný a energický.

V Čechách sa chystajú na voľby do snemu: sedem českých strán a frakcií si stavia svojich kandidátov. Hlboký rozvrat, akého ešte v Čechách nebolo, využívajú samozrejme mocní Nemci, ktorý uchmatli nejednotným Čechom niekoľko mandátov.

Na povrchu českého politického života teraz navierajú jedovaté pľuzgiere: veľmi ničí a otravuje sily českého národa rozpor klerikálov a antiklerikálov. Veď v Čechách tvoria klerikáli podstatnú časť národa v spoločnom boji proti nemeckému Drangu.^[2] Keď ide o bytie či nebytie národa, jazyka, národnosti, vtedy otázky vierovyznania a sociálne problémy treba riešiť tíško medzi sebou. Mne sa však zdá, že tento problém vyvolali v národe umele, — je to akoby ponorka, ktorá má vyhodiť do vzduchu celý národ. Prinajmenej to spútava sily národa. V Čechách niet človeka, ktorý by sa rozhodným slovom postavil proti tomuto nešťastiu. Palacký bol evanjelik, jeho portrét visí v každej českej chalupe a biskupa Strossmayera si vysoko vážia aj v evanjelických domoch. Ale teraz sú „liberáli“, „realisti“, „agrárnici“ a „radikáli“ na nože s „klerikálmi“, a zatiaľ Nemec pomaličky podkopáva západný ostrov, či vlastne zatiaľ poloostrov Slovanstva. V Čechách vládne nesporný politický úpadok; o literárnom úpadku budeme hovoriť inokedy.

Vládnúca koalícia v Uhorsku sa trasie od strachu pred volebnou reformou a všemožne ju odďaľuje. Ide o vládu najmenej 1500 rodín. Cisár súri. Maďari by chceli podmieniť volebné právo ovládaním maďarčiny slovom aj písmom. Ale to by znamenalo odňať volebné právo 12 miliónom uhorských občanov. Koruna to nepripustí. Gróf Andrássy dostal na túto otázku z Viedne rozhodnú odpoveď. Zostáva im už len využiť tzv. volebnú geometriu, t. j. rozdeliť volebné obvody tak, aby získali čo najviac maďarských a maďarónskych poslancov zriadením rozsiahlych nemaďarských a malých maďarských obvodov. Ale ani v tomto prípade sa nevyhnú tomu, že sa zvolí určitý počet nemaďarských a socialistických poslancov, čo si Maďari tak veľmi neželajú. Veď teraz aj uhorskí Nemci, doposiaľ takí pokorní pred Maďarmi, začínajú sa národne prebúdzať a stavajú sa na odpor pomaďarčeniu. Ale zatiaľ v Uhorsku vládnu Maďari a neslýchane utláčajú národnosti. Maďarizmus je pre nich svätejší než cisárske veličenstvo. A každý krok na ceste k vlastnému jazyku a národnosti, aj keby človek pritom ani nepomyslel na Maďarstvo, sa pokladá za atentát na svätyňu Maďarstva! Mnoho slovenských a rumunských vlastencov sedí vo väzniciach za „urážku“ tejto novozjavenej svätyne.

Ale Slováci a ich inteligencia sú neúnavní. Ľud sa pomaly prebúdza; len keby boli prostriedky, aby vydržali nápor. Keď si človek pomyslí, aký silný je tento nápor a aké kruté je prenasledovanie, zdalo by sa, že ďalej už ani rásť nemôže. Musí nastať obrat.

V-skij