ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Smrť Jána Nepomuckého nezostala bez pomsty. Tak jako i kráľ Václav IV. tak tiež i jeho radca podkomorník Zikmund Hula, museli na svojom tele pocítiť trestajúcu spravedelnosť Božiu. Hula, ktorý sa vždy za najvernejšieho sluhu kráľa hlásal, bol neskôr z rozličných prechmatov prezradený; mnohé potajomné zločiny vyšli na javo a bol roku 1405, v tej istej „starej Rychte“ kde Ján z Nepomuk trpel, mučený a konečne 23. júna na verejnom mieste sťatý.

Čo sa kráľa Václava dotýče; so zavraždením Jána z Nepomuk ztratil dôveru všetkých poddaných a bol v celej zemi nenávidený. Podporovaný Zikmundom, kráľom uhorským, bratom to Václava, uzavreli šľachtici českí — medzi nimi i Otokar z Lazán pán na Krakovci — smluvu a takzvaný „panský sväzok“ ešte v roku 1393, a postavili sa oproti Václavovi so zbrojou v ruke. Dva rázy došiel kráľ Václav do hanobného zajatia. Konečne roku 1419 boly Nemecko i Čechy oslobodené od tohoto zúrivého tyrana, ktorého pri očutiu hussitskej vzbury, od strachu a zbabelosti, mrtvica ranila a po mnohých trapných dňoch i boľastiach zomrel, od nikoho neoplakávaný. Dejepis jeho meno pre večné čase hanbou a opovržením obkľúčil; oproti tomu ale pamiatku toho muža, ktorého on zmárnil, zvelebil. Po celom svete, kde len kresťanská viera sa rozhostila, všade slávi sa pamiatka Jána Nepomuckého, ktorého cirkev 19. marca 1729. za svätého vyhlásila a niet kresťanského mesta, lebo dediny, kde by sa buď jeho socha, alebo obraz nenašiel.

Pri nesčíselných potokoch a vodách, pri studniach i prameňoch nachodí sa jeho socha a každoročne konajú sa pobožnosti ku jeho sláve, kdežto Václavov pomník len v srdciach veriacich je zaštepený a zneje: opovrženie a kliatba.

Nielen Rím, ale i Čechy maly svojho Neru!

*

Použité pramene: A. Groner; Otto zo Schachingú; P. Th. Schmude, S. J. — Dr. Alois Kolísek.