Zuniaci krok 1

Tam, kde more s južnej strany bije vždy na poplach, stojí vysoký, holý Špičiak. Prenikol mračná a štrbavým hrebeňom rozčesáva bielu vlnu hmiel, ktorá postupuje v odpoludňajších hodinách od mora ku pevnine ako plynový útok.

V kotline jagajú sa okná Pavlovky, potokom dolu sa rozbehla Varvarovka, bokom k nej sa pritúlila maličká osada na výspe, Odrezok, a za vrchami, tam, kde dubové háje a tabakové polia bránia sa závanu slaných morských vetrov, v slnku a bázni božej nažíva arménska dedina Sukko. Ztadiaľ, zo zelených, hlbokých vĺn vychádza slnce, a s večerom sošmykne sa v tú stranu, kde vo vinohradoch Su-Psechu spia omámení psi a ukonaní Gréci. A keď sa dotkne miest, ktoré dávajú tušiť hranice mora a oblohy na obzore, vystieľa zlatú cestu po vode priamo k Anape, kde na bazare arménski šustri zatvárajú svoje búdky so sandálami, v kúpeľných záhradách zaznievajú prvé zvuky hudby a úradníci v sovietskych budovách zamykajú svoje zaprášené regále.

A tento chotár piatich dedín, od Su-Psecha k Sukko, je spravovaný su-psech-varvarovským sovietom. Sedia v ňom: Rusi, Ukrajinci, Slováci a Česi, Gréci a Arménci. Bradatí, zarastení, bodrí, čierni od slnca a mastného potu. Sedliacky soviet bez dlhých rečí, s ťažkými rukami, ktoré v tomto úseku založily sochor a vyvracajú starý, vykotlaný strom.

Valia sa vlny času.

Valia sa vlny historie.

Dávno už odznely výstrely ruských vojsk, ktoré v minulom storočí v mene cára pohnojily tieto zeme krvou Čerkesov, Čečencov a Kurdov, aby želiari a bíreši zo švarcen bergských, lichtenšteinských a pálffyovských majerov mohli tu zapiť svoj biely chlieb červeným vínom.

Valia sa vlny času.

Valia sa vlny historie.

A tam, kde Špičiak vysokým brehom o zlomkrky vrhá sa do zelenkavých vĺn mora, dnes hrdza žerie rozbitý čln, na ktorom rudí partyzáni darmo chceli uniknúť v tom veľkom roku tohto storočia zpod paľby bielych.

Je dobojovaný boj. Je hotovou historiou.

Dnes z buchotu kladív a škripotu radlíc sa stvára nový prúd času, ten zuní prácou, vonia chlebom a napuchá silou.