Korytnické poháriky alebo Veselé chvíle nezdravého človeka

Už sa voda míňa. Lež predsa takých menších pohárikov sa ešte pár natočí z tejto sklenice! Bola veru hodná.

Slovenskí slávici, aké je to milé stvorenie! Prosím vás pekne, čo sa hen s jedným, čo to práve teraz ťjú, ťjú, ťjúka, nedávno nestalo. Neborák, dal sa v háji hlasno vyspevovať, len ho krkavci lapili a ho obžalovali, že vraj ich svojím spevom krkavčej nátury zbaviť chcel.

Na súd sa krkavcov zišlo veľa, len sa tak černel háj. A že slávik lietal po svojom húští, schytili mu hniezdo a nad tým súd držali. Jeden schytil kúštik sena, druhý pierko, tretí to a štvrtý inšie z jeho hniezda — takže si na úplnú spokojnosť dokázali, že veru slávik ich krkavčej prirodzenosti sa vysmieval a na záhube celého ich pokolenia pracoval. Zato aj jednoškrečne slávika odsúdili, a síce, že vraj sama slávičia kompánia ho na najbližšiu ratolesť za nohy obesiť musí.

Ale divy a zázraky! Slávik, letiac okolo, len ďalej spieval svoje ťjú, ťjú, ťjú, ťjú, ťjú, ťjú, šŕŕŕ, čŕŕŕ, ťjú, ťjú, ťjú!

Quid rides stulte, de te fabula narratur!^[44]