ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tento pohárik na pamiatku tej,^[36] z ktorej pohostinnosti a priateľského citu spoluútrpnosti s nezdravým som ja v Korytnici život a zdravie doberal. Tej, ktorá cíti silu našej národnosti, tej tento pohárik na pamiatku, ktorá mi pripravila možnosť navštíviť Korytnicu. A — myslíte, že budem žartovať? Nie, čítajte si sama opis Liptova, tým aj ostatné obecenstvo najlepšie sa zabaví a s vami zoznámi.

Opísali ste si svoj kraj. Hej, keby sme si každý opísali takto svoje okolie! A najmä tie naše drahé Slovenky, keby sa už takto raz za príkladom tých daktorých, medzi ktorými vediete vy, veľactená pani sestra slovenská, k svojmu národu priznali!

Keby — keby — keby, ale keď!

Lež nič to zato, keď je blato. Budúže, budú kedysi chodníčky aj k ostatným našim slovenským krajankám. Kedykoľvek si ja na tie korytnické poháriky, ktoré som tam pri hornej studničke popil, pomyslím, vždy z odpornej strany sa mi ukáže tá neveľká hŕba tých vašich sestier, čo nič neznajú, iba módu, varešku, pantofličku, pomádičku — a „vostrej jazejček!“ — „Ale načo ti je to, mužíčku? Čo ťa tam po národnosti! — A že spisovateľstvo? No to, darmo čo sa súdom vystavovať! Hen Carolus, tam Alexander, tu Eulalia a tamto Gustavus Adolphus,^[37] to sú tí dobrí spisovatelia, len by si im stačil papier kupovať! Poďže sem, poď, čo ťa tam po tých knihách, vari sa ešte chceš dač učiť? Táže s tým, načo si budeš darmo hlavičku svoju drahú turbovať!“

Ale dosť! Veď aj tieto sa míňajú a dorastajú aj také, čo vravia: „Do roboty sa, Slováci, aby ste nás boli hodni! A týmto: sláva, sláva!“