SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň hasne…

Deň hasne, hasne pomaly, až svet sa v súmrak zahalí… Ja hľadím k nebies výšinám a na teba si spomínam. I na tie chvíľky, premilý, čo pospolu sme strávili… na mojej lásky blaho, smút — — Ach, prečo neľzä zabudnúť?! Už zjasali sa hviezdičky. Ach, tečte, tečte, slzičky, veď v duši mojej toľký žiaľ… snáď uhasíte jeho pal. Sĺz keby tento bôľny tok chcel zhasiť žitia plamienok: veď sladko by to bolo snáď s tou láskou v srdci — umierať.