SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za súmraku

Hmla hustá na doline, hmla hustá na horách, na nebi šedé mraky a blato na cestách. A ticho ako v hrobe — až s’ úži v hrudi dech — len Meluzína nôti sťa pieseň na posmech. Ja sama sedím v chyži a dumám, hľadiac v diaľ, o mníške, ktorú osud do cely zahrabal. O ružiach nevykvetlých, o vesne bez kvetov — o slzách vylúdených rozmarnou žitia hrou… A ohňa na kozube posledná zháša žiar — — ku chladnej vlhkej stene horúcu tiskám tvár a sama po tme sediac sa snažím rozlúštiť: jak môže moje srdce o svetle, blahu sniť?!