SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mne neznáme…

Ver neznáme mi, neznáme to sladké citov vrenie, čo v duši kúzli rajskú slasť a kési rozochvenie. Veď žitiu môjmu ďaleké, čo sladké a čo nežné — — Ver neznáme mi, neznáme, čo láskou zovú bežne. Hoc, pravda, niekdy v piesenke i zradný tónik badať: však v slovách v rýmy zobratých kto pravdu bude hľadať?! Veď nedarmo som istila, že srdce spí si tíše, sťa kvietok, keď ho zvečera spev vtáčka ukolíše; bo sotvaže som spoznala, čo v duši tvojej zvrelo, hneď ono v milom úžase od slasti pozamdlelo.