Stesky 3

Škovránok strepotal v povetrí, švitorí, hovorí: duše, vraj, strádavé ošetrí ozorám-priekorám navzdory; úbohú dušienku nakŕmi pesničkou, napojí rosičkou, v ušitú za svitu zo zorí oblečie sukienku. Kukučka vykukla z dúbravy, zakuká, ponúka: srdcia, vraj, boľavé uzdraví liekami z lekárne ,Spod buka‘; srdce, čo choré je, machnatom na loži balšiankom^[3] obloží, oviaže, že už viac nepuká, povojkou nádeje. Počula smutná mi duša to, i srdce zranené, zavzdychla — osŕklo dojato — Ostatne daromné vábenie z azúru, z kýčery: ku sľubom jarných túh, k vnadám tým srdce, duch chová sa, chová mi studene… neúfa, neverí.