Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Pavol Országh-Hviezdoslav:
Stesky 3
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Danko. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 207 | čitateľov |
[22]
Tiež pozde príj’mam Tvoje poslanie: jak protinožci keby sme si boli, ichž nepočetné delia hory-doly a more lúči búrkou zmietané… Však jednak vďaka Ti zaň veľa razy, nevyvetrelo časom — sparná, mrazy mu nepoškodili: — hja, z mysle polí kvet večne krásnym, vonným zostane; i v rozochvení, zradostnené líce, pravicu Tvoju chytám do pravice. Jak, priateľu? môj zrak tu vďaleku bol podľahol by optickému klamu? Ja videl horieť blkom číru slamu: nie zápal sŕdc, tú lásku odvekú, čo vďačný národ s jeho veštcom spája? Tým bys’ bol, ktorý schodiac zo Sinaja,[23] svoj ľud zrel tančiť u Baalovho[24] krámu, i mrštil dosky…? — Až mdlo človeku: za rodnú stráž, sny v Delfách,[25] sladké spevy mať spokojiť sa dojatím ak devy! A sláva, juž som zočil toho dňa, jak na perutiach rozbreskla sa svitu, Ťa vynášajúc modlou do blankytu, tak kusá bola tiež, tak neplodná, jak opustený prieloh zakvitáva? Nuž mince tvár čo zhrda čítať dáva, tak podvracia jej chrbát, k použitiu že prisporí sťa pliaška nehodná a výsmechom sú, ktorými sa smeje tam, ,ruže lásky, vavrín epopeje‘?… No nežaluj. Má poet náhradu za ujmy sveta, za strádania všetky: on pestuje sám vpravde raja kvietky, bárs svojou zve len duše záhradu; bárs bezzemec, žeň skladá neprebranú; bárs bez groša, má na poklady baňu: na dnešok nehľadiac, lež na následky… Hoj, prídu plody jeho k výkladu, až hmotársky trh zmdlie raz presýtený: i meno spevca zlatej dôjde meny! Však nežaluješ ani. Vyhostí Ti skoro z chuti blen tá blahá tucha, že zamestnanec šťastný v službe ducha tkáš na národnej nesmrteľnosti: to práca, ktorá zavrieť musí pery žalobe lístkom nádeje i viery: i srdce Tvoje, verím, mocne búcha, vie, na bránu že tlčie večnosti! — Čo moje? Chvie sa, chúďa — dúfa málo — ak na rubáši bojsa pracovalo!…
[22] Vrchlickému. (SP 1905, str. 726).
[23] Sinaj — pohorie, na ktorom podľa Starého zákona boh prostredníctvom Mojžiša oznámil izraelskému ľudu svojich desať prikázaní
[24] Baal — v starosemitskej mytológii najvyššie božstvo, boh slnka
[25] Delfy — mesto, kde v starovekom Grécku kňazi záujemcom sprostredkovali veštbu