E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Stesky 3

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Danko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 207 čitateľov

Slavianstvo! teba sudba stíha

[6]

Slavianstvo! teba sudba stíha, neblahá sudba odveká; a kto zná, čo jej tají ešte kniha na ťarchu tvojho človeka? Včuľ ako oblak do temena vrýva ti blesky, prívalom ťa stŕha z nôh a driek ti truští víchrom — nevraživá tá sudba tvoja… či i bôh? Bo že máš proti sebe vrahov, jak nad tebou má nebo hviezd, čo váhu tvoju rušia protiváhou: v tom vari ešte i cti jest: to znak, žes’ obor tela-ducha vládou, i stade postrach, v hrách že rozhodných tou tela môž’š ich zaľahnúť sťa kladou, tou ducha sťa strom prerásť ich! No, pravda, máš i veľké hriechy, moc vredovitých, chorých miest: k dedičným nových získalo si mechy, v čom iba veľa hanby jest; a nadto tne ťa sudba nebodajná… Ba božia päsť to v skraň ťa udrela! Jak potomstvom hen bolo by si Kaina, pod károu za krv Ábela. Tak potĺkaš sa v zemskej púšti, a zámery ti blednú v blud; po čomsi cudzom, ďalekom ti pľuští, kým vlastná krváca ti hruď… A svetu staviaš obraz k podívaniu, že zrieť ho leda z pekla javiska: z bratského oka kým tu slzy kanú, tam škodoradosť zablýska! — Ó, precíť, obráť!… Poznaj chyby i viny svoje, poklesky: a kajaj sa — Jak kov sa v ohni tríbi, trp, pykaj: hnev až nebeský ťa vyhňou preženie, že stečieš zlatom, sťa krištáľ dúhou svitneš predivne, vyzujúc trosky: sváry brata s bratom, lož, brud, rmut, krivdy, protivne… Len keď sa do žilôčky zmladíš, keď napravíš sa do kosti: základom pravdu, v láske svoj byt zriadiš, hold zložíš spravedlnosti; keď sudbou štvané, bité Hospodinom nedarmo prejdeš celú očistu, lež hnutím mysle každým, každým činom sa zblížiš skromne ku Kristu: keď takto zavrieš všetky rany, ichž na tele máš, na duši: len vtedy môže reč byť o poslaní, čo na zemi ti prisluší: — Tu z chaosu jak vstaneš v plnom zdraví, tvár okráženú slnca jasnotou, a človečenstvo odeješ v nach slávy a spasíš teplou dobrotou! Boh, ktorý dal ti vzrásť tak telom, na duchu tak ti požehnal, on iste vtedy za tým bral sa cieľom: by zaľúbenie v tebe mal, odhrnúc sudbu, po večnosti métu ťa vytešeným zrakom sprevádzal… I neblúď ďalej! Nerob radosť svetu a bohu nespôsobuj žiaľ! Na Turíce 1905


[6] Slavianstvo! teba sudba stíha… (r., SP 1905, str. 332).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.