ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mýlim sa azda? Je hocikde cnosť, čo možno ju chváliť?
Kamkoľvek labuť príde, všade si môže nájsť zob?
Keď som v Transylvánii počas štúdií býval,
Dáciu obľúbil som si, obľúbil som si jej ľud.^[108]
Keď som sa zdržoval v českej zemi, chválil som Čechy,^[109]
mravmi a svojimi ľuďmi páčila sa mi tá zem.
Teraz, keď po mojom návrate ma prijalo rodné
Uhorsko, vidím, že taktiež mnoho je pôvabu v ňom.
Velebím v básňach významných synov otčiny našej,
do počtu ktorých budeš patriť vždy, priateľ, aj ty.
Prednosťou svojou vyšvihol si sa nad svojich predkov,
teba, Ladislav, každý poctivec musí mať rád.
Pre tvoju vľúdnosť a nehu ťa ľud a priatelia ľúbia,
pre tvoju pravú vieru Spasiteľ tiež ťa má rád.
Keby sa storočia zlatého veku vrátili nazad,
iste by si aj vtedy taký bol, ako si dnes.
Jeho kráľovská výsosť, náš vládca, má dôveru v teba,
aké len poklady veľké dáva ti panónska zem!
Nezištnosť tvoja ti u neho získava lásku a obdiv,
horlivosť v úrade tvojom veľkú ti prináša česť.
Bárs by ti povedal raz: „No výborne, oddaný priateľ!
Doteraz v malých len veciach verným si sluhom mi bol.
Postúp vyššie a za svoje zásluhy ujmi sa väčšej
služby a vezmi si hodnú odmenu za svoju cnosť.“
Mňa však, ochranca môj, sťa svojho známeho klienta
miluj aj ďalej, ak prídeš na Diov nebeský dvor.

M. R. T.