SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jak vysoké?

Spytuješ sa, moje dieťa: jak vysoké je to nebe, kde tie jasné hviezdy svieťa? inu, rozpoviem to tebe: Kebys krídla mal jak vtáča a vylietol by si z hniezda a letel čo krídla stačia až tam, kde tá horí hviezda. A tam anjela sa spýtal: jak vysoké je to nebe? Anjelik by rátal, čítal a v pokon by riekol tebe: „Neviem iste, moje dieťa, ale leť len ďalej, vyššie, kde tie jasné hviezdy svieťa, snáď tam vedia, veď sú bližšie.“ Preletel bys’ míle v rade popod šíre, slávne nebe… A — uver mi — všade, všade to isté by riekli tebe: „Dieťa moje, neviem. — Ale leť len ešte vyššie, ďalej,“ a ty bys’ len lietal stále vo výši tej neskonalej a prezvedal bys’ sa márne, nikto by riecť neznal tebe, kde končia tie hviezdy žiarne, jak vysoké je to nebe. Lebo, dieťa, to vie iste len sám Tvorca vševedúci. Ó, vzývaj Ho zápaliste Slávospev mu spievaj vrúci!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama