SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na jar

# I.# Ta preč, ta preč vzdialila sa zima chladná, sychravá, všetko spieva, všetko jasá, zlaté jaro nastáva. Ta von, ta von! hora puká, hájik už sa zelená, kukulienka milo kuká, zvučí jarček z prameňa. Ta hor, ta hor v nebo modré vzlieta jarý škovránok, za ním každé srdce bodré hupká, spiecha vozvyšok. Ta dnu, ta dnu v srdce každé vniká jasný plesu blesk, miznú chladné hmly a dážde, i každý ston, každý stesk. #II.# Letí vozvýš s pieseňkou, letí škovran — vtáča; pod ním dolu pocestný cestou svojou kráča. „Škovránku! jak včasne ty vzlietaš ta nad svety, tomu slnku Božiemu v ústrety! v ústrety!“ „Pocestný! ja zanášam obeť chvály Bohu za život i za pokrm, za lásku premnohú — To je už môj dávny zvyk, či tvoj tiež?“ — „Ó, áno — vetí tamten — Božie buď meno požehnáno!“ Škovránok sa šinie výš, pútnik kráča zase; obom je tak príjemno, milo v slnka jase. A Boh, zeme, neba Pán tam v nadhviezdnej diali blahosklonne prijíma od nich obeť chvály.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama