ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vieš, mládež, kto tam na Bradle spí ťažkým, prehlbokým spánkom? čí hrob — v ňom prachy ochladlé — ovieva jaro vonným vánkom? To rek, čo bíjal dobrý boj za národ, jemuž patril celký — hej, rek a — dobrodinca tvoj, ó, mládež, dobrodinca veľký. Že úd už v pute nebolí ujarmeného Slávy syna, že v škole tvojej hlaholí strieborným zvonom Slovenčina, že neokríka ťa už nik pre sladké slovo rodnej matky: v tom podiel lví má Štefánik — Buď sláva mu, buď mier mu sladký! Kríž prostý zdobí jeho hrob — no srdcia vďačné vzplápolaly; nad prachom v behu krátkych dôb pamätník má sa zdvihnúť stály — Ó mládež naša! Štedrý máj ti skytá kvetu jas i plameň, nuž, natrhaj ho, nasbieraj a základný ním zasyp kameň!