SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V lete

Letné časy — teplé, vrúce, hreje, páli slnko skvúce, Boh vše sošle dáždik dole, požehnaním plní pole. Dozrievajú plné klasy, z obilia prepelka hlási: „Poďte žať!“ — tak volá, prosí. A už ľúbo cvendžia kosy. Kosí roľník žitko zlaté, pot mu sadá v čelo vzňaté, zavše sotre s čela rosu, ďalej zamestnáva kosu. Hrste sbiera, viaže snopy, potom snopy v kríže kopí a po čase — hejsa volky! sváža žitko do stodôlky. Hučí mlatba po širine, zlaté žitko už je v mlyne… Chválime, o, Bože, Teba, za podar nového chleba!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama