Hŕstka kláskov
Autor: Martin Braxatoris-Sládkovičov
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová
Opica našla hodinky a bola veľmi rada, no skoro sa jej zazdalo, že je v nich dáka vada. A tisne rúčky do predu — a zasi zpäť — v pred zasi, tak naprávala hodinky už dosť ver drahné časy. „Priskoro idú,“ — hovorí, a rúčky tisne zpiatky — „Ba pozdia veru — isteže“ si myslí o čas krátky. Kladie ich k uchu. — „Klepot ich je kýsi slabý, krátky.“ — Otvorí — šťuchá v kolieska, ich zvŕta vpred i zpiatky. I šťuchala a babrala — až — s pokazením stroja — hodinky viac sa nepohly a — stoja, navždy stoja… Takhľa sa vedie každému, kto takú prácu koná, do ktorej nerozumie sa. — Vec skazí dopokona.
