SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Či vždy má byť jasno?

Raz v daždivej, smutnej chvíli isté deti hovorily: „Keby bolo vždycky jasne, to by bolo čarokrásne. To by bola rozkoš, radosť!“ Splnila sa im tá žiadosť: Slnko plálo stále, vrele, nepršalo týždne celé. Vädly kvietky, vädly kruto — jak ich bolo dietkam ľúto! Všetko vädlo v poli, v sade, mnoho škody vzniklo všade. Mamka k deťom prehovorí: „Viďte, sprostučké vy tvory, jako jasna s výšin neba, práve tak i dažďa treba. Poďte Pána Boha prosiť, aby ráčil zdáždiť, zrosiť, a aby nám v každom čase dával príhodné počasie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama