SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred fotografom

(Na lavičke sedí riadok detí pred aparátom.)

Aké to pekné družstvo, hľaď! No, to už stojí za to! Snáď možno o ňom povedať: „Otcov a matiek zlato“. Snáď možno o ňom vyniesť súd a v pravde a nie márne: „To báječný je mladý ľud a rastie krásne, zdarne“. Nuž ako, cháska premilá, či ti je príjemno tu? Keď že si sa tak zchýlila na lavičočku totú. Či dlho vydržíš na nej? veď čul som také hlasy: „Tá chasa naša to je, hej, jak živé striebro asi“. Či by vám milšie nebolo, za kvietím, za motýľom a pobaviť sa okolo v poskoku jarom, milom? „Ba áno, strýčko veršíčkar, hneď tam sme svatosvate, len nech nás strýčko obrázkar odbleskne v aparáte“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama