ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tam hore s vetvy na vetvičku vše vidno skákať veveričku. — I prišiel chlapec do hory a k veveričke hovorí: „Viem, veverička svižká, mladá, že oriešky máš veľmi rada, nuž k nám poď so mnou — veru tam ja ti ich koľkokoľvek dám.“ Veverka na to milo riekne: „Ach, ďakujem ti veľmi pekne, nemôžem, nechcem — kdeže by! niet na to žiadnej potreby.“ — „No, poď len — vábi chlapec zasa — tam kdečo dobré nachádza sa a nemôžeš-li inšie zniesť oriešky môžeš s cukrom jesť.“ „Nie a nie! Ďakujem ti vrele, s tým, čo mám, spokojná som cele, a milšia mi je sloboda, než akákoľvek lahoda. Mám všetkého, tu čo mi treba a mám aj nauku pre teba: najlepšie chutí tu i tam, čo zahľadá si človek sám.“