ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V útulnej, tichej chyžke pri svojej písanke a knižke, hľa, sedí pilný žiak a píše… Vtom — pod oknom sa tôňa zakolíše a počuť hlas: „Poď s nami, Janku, sa zahráme ,na vybíjanku‘.“ No Janko pevným hlasom vraví: „Žiak pilný skôr si úkol spraví a potom až sa baví.“ A píše… Oknom dnuká slniečka jasot milo kuká, a Janko čuje: „A ty, Janku, mňa zanedbávaš kúsi pre písanku? Hľa, za horu keď zajdem túto, ti bude iste za mnou ľúto.“ — No Janko pevným hlasom vraví: „Žiak pilný skôr si úkol spraví a potom až sa baví.“ A — píše… Cez okienko zaspieva vtáčik ľúbo, tenko, a Janko čuje: „Poďže, Janku, tu vonku v nežnom, milom vetra vánku znie môj a mojich druhov jasot, a všade vídať plno krásot —“ No Janko pevným hlasom vraví: „Žiak pilný skôr si úkol spraví a potom až sa baví.“ A — píše… Hotový je… Vybíjanka sa ešte bije, Slniečka jasot ešte jasá, i vtáča ešte svoju pieseň hlása. — Odkladá Janko písmo, knižky a spokojný von spiecha z chyžky. ľahkého srdca, ľahkej hlavy, a šťastný je a usmievavý a teší sa a baví…