ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Svätý Gregor)

1. Sborník Muz. slov. spol. XVI., 13 — 15 č. 11, má rozprávku „Rímsky Otec a jeho matka“ zo Spišskej stolice.

Po smrti kráľovej žily jeho dve deti dvojčatá, chlapec a dievča, spolu. Keď sa im narodil chlapec, dievča urobilo lodičku, položilo dieťa do nej, pod hlavu mu dalo funt zlata, pod nohy funt striebra, napísala písmo, odkiaľ je a že je z kráľovského rodu, a pustilo ho na more. Vylovil ho rybár a vzal domov. Rybárskí manželia sa chlapca ujali a vychovávali ho so svojím vlastným chlapcom. Chlapci spolu chodili do školy, raz sa pobili, a tu mu rybárov syn vyčítal pôvod. Chlapec sa dal do plaču, ešte rok chodil do školy a naučil sa bubnovať. Keď vychodil školu, išiel do sveta hľadať rodičov. Cestou stále bubnoval. Prišiel do lesa a tam bol deväťhlavový šarkan, ktorý chcel chlapca prežrieť. Ale on naň zavolal: „Najjasnejši kralu! ucekajce a skrice še, bo idze velke vojsko.“ Šarkan sa schoval do pivnice, tambor ho zamkol a bubnoval po lese. Potom vošiel do šarkanovej chyže a povedal mu, že už vojsko prešlo. Za odmenu žiadal chlapec od šarkana, aby mu povedal, kde je jeho otec. Šarkan nevedel, svolal svoje zvieratá; napokon prišiel lev, ktorý to znal, chlapca „otšikoval“ až na miesto. V krčme sa dozvedel, že kráľovná má ísť na vojnu a sľubuje pol kráľovstva tomu, kto ta za ňu pôjde. Mládenec sa ponúkol, kráľovná preň poslala a vykázala mu osobitnú izbu. On sa tam stále modlil a čítal ten lístok. Doniesli to kráľovnej. Ona dala zavolať zámočníka, aby urobil kľúč do dverí a do stolíka. Tak prečítala list, keď on odišiel do vojny, žalostne zaplakala a položila lístok nazad. Keď sa vrátili z vojny, spýtala sa kráľovná mladíka, odkiaľ je. Vravel jej, že prišiel zo sedemdesiatejsiedmej krajiny. Ona mu povedala, že prečítala jeho list, že je jej synom a ona jeho materou. I dohovorili sa, že pôjdu do hory, každý na inú stranu. Mladík prišiel k jaskyni, kde bola chalúpka, a do tej vstúpil. Bol tam stolík, lavička a postieľka. Ostal tam a vtáčik mu každé ráno nosil jedlo. Bol tam za dlhé roky.

V blízkom meste Ríme umrel pápež; kardinálovia vyvolili pustovníka za rímskeho otca a poslali preň. On sa zamkol, kľúčik hodil do mora, aby k nemu nik nemohol. Ako prišli preň s veľkou procesiou, jaskyňa sa sama otvorila. Vzali ho do mesta a vysvätili za rímskeho otca. Bol rímskym otcom sotva dva týždne, keď prišla ta jeho mať. Prišla sa ráno k nemu spovedať. Ako si stala v spovedelnici, vravel jej: „Ja som tvoj syn a ty si moja mať.“ Tu sa obidvaja rozsypali na prach a dva holúbky vyletely von z kostola.

2. Czambel, § 146, 274 — 6, má verziu zo Šarišskej stolice.

Kráľovské deti sa veľmi milovaly, a tak sa stalo, že princ princeznu „prespal“. Dieťa zabednili, dali k nemu peniaze s lístkom, aby sa ho niekto ujal, a pustili po vode. Našiel dieťa rybár, ujal sa chlapca (lístok a peniaze dal pápežovi), dal mu meno Daniel. Keď bolo Danielovi šesť rokov, vlastný synček rybárov mu vyčítal, že je nie jeho vlastný brat. Daniel chcel vyhľadať svojich rodičov, rybár musel s ním k pápežovi, ktorý mu vrátil lístok a dal chlapcovi odporúčanie na všetky fary, aby nemusel žobrať.

Daniel prišiel do mesta, pokrytého čiernym súknom, pretože umrel starý kráľ i princ a ostala len princezna. Vstúpil k nej do služieb, kráľovná bola smutná, pretože ju chcel bašov syn za ženu. Daniel dal sa za mesiac vycvičiť za vojaka, porazil bašu a priniesol od neho písomné potvrdenie, že sa za tridsať rokov nebude búriť. Kráľovná si Daniela vzala. Kráľovná poznala po vačku a lístku, ktorý Daniel zabudol raz doma, že je to jej syn. Omdlela a zavolali Daniela. Keď mu všetko vyjavila, povedal jej, že jej hriech bude odpustený, ak pôjde po holých kolenách k pápežovi na spoveď. Daniel išiel do sveta, prišiel k svojmu pestúnovi, dal sa zatvoriť do jaskyne, kľúčik hodil do mora so slovami, že prv nevyjde, dokiaľ ten kľúčik niekto nevytiahne. Umrel pápež o šesť rokov, dvaja kapláni prišli k rybárovi a spytovali sa, či tam nie je niekde pustovník, ktorý by mohol byť pápežom. Chytili rybu, v nej bol kľúčik, otvorili jaskyňu. Daniel vyšiel, bradu mal po pás, nechty až na zem, šaty s neho padaly. Stal sa pápežom. Jedného dňa prišla k nemu mať na spoveď, keď jej dal rozhrešenie, rozsypala sa na prach a z prachu vyletel holub.

Daniel išiel sa ešte podívať do svojho kráľovstva, vrátil sa a žil ešte nejaký čas.

Srovn. K?hler, Kleinere Schriften II., 173, 182, 184, 190. Dragomanov, Slavjanskite prepravki na Edipovata istoria (Sb. za nar. umotvor., V. — VI. a hore str. 28 č. 71a).