ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zázračný obraz

1. Sborník Muz. slov. spoločnosti XVII., 14 — 16, č. 31 má rozprávku „Anjel-strážca“ zo Spišskej stolice.

Synkovi bohatého pána stálo v planéte, že v 16. roku bude obesený. Otec chcel ho preto zabiť, ale syn ho uprosil, že pôjde do sveta ako kominár. Modlil sa, a tu sa k nemu pridružil druh-maliar. Prišli spolu do krčmy a krčmárka ich poslala k svojmu starému otcovi. On ich pohostil; keď sa ho maliar spytoval, čo má najradšej, povedal, že zlatý pohár. V noci zobudil maliar druha a hovoril mu, aby hneď išli, lebo ukradol starcovi pohár, pretože krčmár neveril v Boha a tešil sa len pohárom. Prišli potom ku kráľovi, maliar v noci zabil kráľovo dieťa a zasa s kominárom ušli. Prišli k rímskemu Otcovi, maliar hovoril, že namaľuje jeho podobizeň, ktorá bude ukazovať, aký bol v mladosti, v stredných rokoch a v starobe, dal si vyplatiť peniaze ako preddavok, hostili v krčme každého, kto prišiel; keď všetko rozdali, dali si vyplatiť znova peniaze, napokon rímsky Otec im odkázal, ak neprinesie obraz do troch dní, že ich dá obesiť. Uväznili ich. Keď strážcovia otvorili väzenie, boli oslnení jasnosťou obrazu, odniesli obraz k pápežovi, priviedli obidvoch druhov, ktorí hovorili, že peniaze, ktoré za obraz dostali, ľahko nadobudli a ľahko strovili. Vrátili sa potom domov. Na mieste, kde sa hrdina sišiel s maliarom, spustila sa s neba zlatá reťaz, vyzdvihla mládenca a potom sa zasa spustila. Maliar mu zjavil, že je jeho anjel-strážca a že ho ochránil od všetkého zlého.

2. Slov. Pohľady XII., str. 37 — 8, majú verziu z Bošáckej doliny.

Ženu, keď pila z mláky, chytil čert za jazyk a nepustil, kým mu nesľúbila svoje dieťa ešte nenarodené. Keď chlapec dorástol, videl dub a povedal, že by bolo dobre na tom dube visieť. Sedliak dub zoťal, urobil z neho hradu, ale syn sa obesil na nej.

a) Zlomkovite je zapísané v rukopisnej sbierke J. Ľ. Holubyho, str. 182.

„Na Muštárke v Srňanskom poli pila jedna žena ze studienky vodu. Jako bola priľahnutá k vode, chytilo ju čosi za nos a rieklo; ,Zatiaľ ťa nepustím, zakiaľ mi nepodmaníš to, o čom nevieš.‘ Žena sľúbila, nevediac, že je v ,druhom stave‘. Keď zľahla, bol to chlapec, ale keď nariastol, zatopil sa.“

3. Slov. Pohľady XIV., str. 540 — 4, majú verziu, ktorú zaznačil A. B-y.

Bezdetným manželom sa narodil po rokoch syn, ale mu prorokovali, že v dvadsiatom roku bude obesený. Syn prospieval; keď mu rodičia nechceli povedať príčiny svojho smútku, išiel do sveta. Na ceste ho dohonil mladý človek, menom Gabriel, a pridružil sa k nemu. Nocovali v nádhernom hostinci, Gabriel prehováral Jozefa, aby hostinského obkradli; Jozef odmietol a utiekol oblokom, zabudnuvší v izbe klobúk a mešec. Gabriel ho dohonil, ukazoval mu ukradené veci, Jozef omdlel a precítil sa až v žalári. Robil Gabrielovi výčitky, on ho uisťoval, že sa im nič nestane, naozaj o chvíľu prišiel hostinský a prosil ich za odpustenie, že sa mu len snívalo, že ho okradli, a pohostil ich.

V druhom hostinci Gabriel zabil dve deti, Jozef opäť omdlel, keď videl zakrvavený nôž v žalári, a opäť sa im nič nestalo a hostinský sa ospravedlňoval, že sa mu to len snívalo. Deti boly zdravé, ale maly okolo hrdla červený pásik a maly hračky, ktoré im Jozef večer sľúbil.

Prišli do mesta, Gabriel predstavil Jozefa maliarovi ako veľkého umelca. V noci Jozef videl, ako Gabriel niečo pri stole robí, a keď bol hotový, všetko prikryl závojom. Bol to obraz Panny Márie; Jozef sa ráno pred ním pomodlil. Maliar i jeho žena a dcéra prišli, pokľakli a modlili sa pred obrazom. Obraz vraj namaľoval Jozef; maliar bol bohate od kráľa obdarený. Gabriel vzal si iba prsteň, Jozefovi poradil, aby pýtal maliarovu dcéru za ženu, ale vymienil si, aby za tri noci s ňou nespal. Prvý večer išiel Jozef s Gabrielom na osamelý vrch ku kapličke a modlili sa, rovnako na druhý a tretí deň. Na tretiu noc vydal sa maliar s dcérou za nimi, videli, ako Gabriel zlatou reťazou obesil Jozefa na strom a ruky mu roztiahol ako kríž. Keď Jozef prišiel k sebe, Gabriel mu povedal, že jeho rodičia nemali detí preto, že sa prehrešili proti Bohu. Jozef mal v dvadsiatom roku zahynúť, mal sa k nemu pridružiť zlý kamarát a priviesť ho do záhuby, ale preto, že bol bohabojný, Boh vyslyšal modlitby jeho rodičov a soslal k nemu archanjela Gabriela. Potom zmizol, Jozef videl ženu a tesťa, vrátil sa s nimi domov. Po čase rozdal všetek majetok a vrátil sa k rodičom i so ženou a tesťom.

Je to verná reprodukcia rozprávky B. Němcovej „Anděl strážce“.

Srovn. V. Tille, Böhmische Märchen I., 348, č. 8 C a č. 1. Posledný z uvedených textov podobá sa verzii Tille, Böhm Märchen I., 351, č. 8 C a č. 2.