ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, str. 270, je táto rozprávka:

„Dievča z dediny prišlo do Pezinku slúžiť. Pani kúpila zajaca a riekla dievčati: ,Mariška, zajtrá tohoto zajaca upečieme: a ty ho pekne očisti.‘ ,Ach, milostpaní,‘ rieklo dievča, ,ja som ešte nikdy zajaca nečistila, a neviem, či ho mám oškubať jako hus, alebo obariť jako prasa.‘ A keď jej pani povedala, že sa zajacovi musí koža stiahnuť, zalomilo udivené dievča rukamí a rieklo: ,Ale, milostpani, ja veru drať neviem.‘“

Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, str. 279, je rozprávka, ktorú rozprával Adam Ochodnický.

„Keď jeden otec umieral, povolal synov a rekel im: ,Chlapci, nechávam vám pekné role, len ích mosíte potom dobre mascit.‘ Synové si to zapamatali, a keď bolo po pohrebe otcovém, išli roľe orať. Vzali se sebú z komory pôlt slaniny a vláčili ho po tej roli; a keď jeden pôlt až na kožu sedrali, donésli druhý, a tak roľu mascili, až všetku slaninu po niej podrali.“

Verchratskyj, str. 159 — 60, má verziu zo Zemplínskej stolice.

Chudobný gazda pochválil sa súsedom v krčme, že má doma sedemročnú slamu. Stavili sa, chudobný vyhrabal kdesi starý chomút a rozpáral ho, vysypala sa slama a ukazoval ju súsedom.

Druhý raz si súsedia sťažovali, že majú hrdzavú pšenicu. Jeden mal desať, druhý pätnásť a tretí dvadsať korcov. Dal každý chudobnému dva zlaté, keď pšenicu očistí. Rozkázal im priviezť zrno na most, nasypať do vody, pretože vraj hrdza ostane na povrchu. Gazdovia poslúchli a prišli o zrno.

Tretí raz navštívil sestru, ktorá vydávala svoju dcéru. Gazda si ťažkal, že nemôžu v dome nocovať pre množstvo bĺch. Chudobný sľúbil, že tam blchy už nebudú, a gazda mu dal za to desiatku. Ráno rozkázal chudobný gazdovi, aby položil do uhlov domu po škatuľke zápaliek, zapálil, dvere zamkol a odišiel. Dom zhorel. Chudák mu opakoval, že v tom dome už blchy nebudú.