ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

a) Cigán na spovedi

1. Czambel, § 169, str. 333, má verziu zo Šarišskej stolice.

Išiel Cigán so synom na spoveď; pretože bol nával, kostolník im povedal, aby prišli na druhý deň k nemu ráno, že ich sám vyspovedá. Vyspovedal ich a dal im prijímať kolieska chrenu, posypané paprikou. Starý naň kričal, aby mladému nedával všetko, lebo ho hneď od oltára diabli vezmú.

2. Etnogr. Zbirnyk IV, 189, č. 11, má verziu z Užhorodskej stolice.

Cigán nechcel sa nikdy spovedať, že pán dáva málo chleba Páne. Zavolali ho, že mu dajú viac ako druhým ľuďom. Vzal so sebou sedemročného chlapca, aby i toho spovedali. Pán rozkázal kostolníkovi nastrúhať chrenu, naliať octu a nasypať papriky. Cigán išiel za ostatnými ľuďmi, za ním jeho chlapec. Pripravovali veľkú lyžicu a kázali mu, aby to naraz prehltol, že je to hriech vypľuť. Cigán prehltol naraz a hrozne ho to pálilo. Keď mohol prehovoriť, povedal, aby nedávali chlapcovi toľko, ako jemu, že sa ho čert chytá. Preto Cigáni nechcú ísť viac na prijímanie.

3. Czambel, § 171, str. 333 — 4, zo Šarišskej stolice.

Cigán išiel na spoveď, kňazovi vravel, že nehreší, len zle myslí. Kňaz za pokánie mu uložil vykopať priekopu okolo jeho lúky a tak ju odvodniť. Cigán sľúbil, ale nevykonal. Po troch mesiacoch sa ho pýtal kňaz, prečo to neurobil. Cigán vravel, že o priekope myslí, a keď mu kňaz vyčítal, že priekopa sa sama nevykope, odpovedal: „Šak i ja ňehrešeł, ľem som źle miśľeł, a oni mňe pokutovaľi, žebi som brał prekopu. Ja o ňej miślim.“

4. V Slovenských Pohľadoch XX, 207, č. 12, je verzia „Spovedž“; podal Ilík z Ratkovej v Gemeri.

Lehotský farár Galaday, aby Cigáni chodili do kostola, pohostil ich takou zlou kapustou, „šva by svinä tri razy po né pobehala“. Na Veľkú noc pýtal farár vrchnosť, aby rozkázala Cigánom prísť do kostola. Ale Maco Pusák odpovedal, že tá farárova kapusta nie je hodna ani toľko, aby išli pred dvere.

b) Cigán chcel zbiť kňaza po kázaní

Verchratskyj, str. 121, zaznačil verziu zo Šarišskej stolice.

Cigán chcel zbiť popa, keď ho stretol v hore, preto, lebo kázal, že Kristus nasýtil päťtisíc ľudí dvoma rybami a piatimi chleby. Pop ho upokojil, že ten chlieb bol taký veľký ako tá hora.

c) Pri pohrebnom kázaní

Z Gemerskej stolice je táto verzia z pozostalosti S. Czambelovej:

„Edon cigán umruu. Cigány povedali, že vera by sä mu zišlo kázač. Tak prišli k pána farárovi a povedali, e bi mu kázali, eš zač budú kázač? Tak pán farár povedali, e bi dali dvesto klincó. A tak išli pán farár pochovávač. Kázen bula v koťele. Tak zašali p. farár kázač, ak Adam do rajä prišól, a pán farár v kázny zvolali: ,Adame, gdě si?‘ Tu sä edon cigán ohlásiu: ,Tu som, pán farár, v päté stolici!‘ A koj pán farár zvolali v kázny: ,atak dálé…,‘ tak sä cigán naveky dälé pomiknúu. Ešče ráz zavolali ,atdále‘ cigán zakrišäu: ,Nemažem uš dälé, bo je už múr…‘ Tak sä šici zasmäli, aj pán farár a skoro povedali: ,Amen!‘ A kázeň sa cigánom páčila a hneď ponesli na faru štiristo klincó. Dvesto pridali.“

Rozprávala: „Juliana Poprocká, za mužom Koren, 68-ročná, rod. a býva v Ratkovej. 27. X. 1900. V hostinci vd. Zuz. Krokavec.“

d) Cigán niesol v zime dieťa do kostola na krst

Verchratskyj, str. 164, má verziu zo Zemplínskej stolice.

Cigán v zime niesol v batohu dieťa na krst. Kostol bol zatvorený, nechal dieťa vo zvonici a išiel pre popa. Pop mu hovoril, že mala prísť baba, ale myslel, že Cigán niečo vyviedol, a išiel s ním do kostola. Cigán vzal dieťa z batoha a ukazoval ho radostne popovi, ako sa smeje a ako mu prsty stoja, že z neho bude akiste dobrý muzikant. Dieťa bolo zamrznuté.

e) Cigán rozprával kmotrovi o smrti a pohrebe svojej ženy

Verchratskyj, str. 158, zaznačil verziu zo Zemplínskej stolice.

Cigán rozprával Havrilovi, ako mu žena umrela a ako ju pochovali. Keď jej duša opúšťala telo, vyrazila štyri povaly a dvoje dverí na izbe a pitvore, taká bola mocná ako žriebä. Keď pop začal kadiť, nevedel, či je to obyčajný tabak alebo „kapak“. Keď čítal evanjelium a kostolník začal zvoniť, duša jeho ženy ako maďarská vrana sadla si na „sverboritku“ (posmešne: „riť ščo sverbiť“). Cigán odišel domov. Ako prišiel domov, dal sa pripravovať koláče; keď si spomenul na dušu svojej ženy, mastil najprv maslom a potom voskom, až sa to všetko slepilo.

f) Cigán vojakom

Verchratskyj, str. 124, má verziu zo Šarišskej stolice.

Cigána hrešil kapitán, že nemal vyčistené gombíky. Keď potom stretol kapitán Cigána a ten mu nesalutoval, vyhováral sa, že sa pán kapitán naňho asi hnevá.

g) Cigán vartášom

Czambel, § 170, str. 333, má verziu zo Šariša.

V obci „Maloveski“ sjednal sa Cigán za nočného vartáša. Dostal bubon, aby išiel bubnovať, „že budze porcija v tim dňu a v tim dňu,… a že tam a tam vojaci budu śtrieľac do šajbi z ostrima kuľami, žebi ňichto tam ňešol…“ Cigán takto bubnoval: „Dava śe na známosť jednemu každemu, žebi každi porciju nośel, bo śe budze do śajbi śtr’eľac.“ Smiali sa ľudia a Cigán povedal, že už nebude bubnovať, ale radšej chodiť gazdom oznamovať pod oblok.

h) Cigán dal sa holiť za groš

V Slovenských Pohľadoch XVI, 257 — 8, č. 20, je verzia „Cigáň a holič“ z Bošáckej doliny. V rukopise J. Ľ. Holubyho na str. 84. je poznačený rozprávač: Búlik.

Cigán, keď ho predvolali pred súd, išiel k holičovi a na otázku, či sa chce oholiť za krajciar a či za groš, odpovedal, že neľutuje peňazí, keď ide k pánom. Holič ho však ukrutne drel, takže Cigán veľmi trpel, prosil otvoriť dvere, že mu je horúce, a vyrazil von, hoci bol oholený len do polovice.

i) Ako Cigán oklamal pána

1. V Etnogr. Zbirnyku IX, 95, č. 52, je verzia zo Spišskej stolice.

Cigán sa stavil s ľuďmi, že bude sedieť v kostole v jednej lavici s pánom. Spytoval sa pána v kostole, koľko by stála hruda zlata ako päsť. Pán ho posadil vedľa seba, po omši ho zaviedol domov a pohostil a potom sa opýtal, kde má Cigán zlato. Cigán odpovedal, že teraz nemá a že sa spýtal len zato, aby to vedel, keby takú hrudu mal.

2. Etnogr. Zbirnyk IV, 187 — 188, č. 9, má verziu z Užhorodskej stolice.

Cigán si umienil, že pôjde k pánovi, ktorý každého vyháňal. Otvoril dvere a spýtal sa, čo by stál taký kus zlata, ako tehla. Pán mal radosť, že má Cigán zlato, ale nepovedal, aby mu zlato ukázal. Len sadol k stolu a Cigán s ním obedoval. Keď sa najedol a napil, vravel mu pán, aby zlato ukázal. Cigán odpovedal, že chcel len vedieť, čo by stálo, keby bolo. Pán zastrčil dvere a Cigána bil, rozbil na ňom päťdesiat reťazí, až z neho tiekla krv. A čeľaď pánova myslela, že pán s Cigánom spieva. Pán sa hanbil, že jedol s takým špinavým Cigánom, otvoril dvere a vykopol ho.

3. Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, str. 110, je táto verzia:

„Kunda v Srniem dal cigáňovi veľkú reťaz na poprávku. Cigáň reťaz židovi predal a prirodzene nič ju nenosil ku Kundovi. Keď už viac dni prešlo a cigáň len reťaz nenosil, poslal Kunda pre cigáňa a riekol mu: ,Čos už tú reťaz nespravil?‘ ,Ach, pán urodžený,‘ riekol cigáň, ,veď reťaz už bola špravená; ale keď šom ju odložil ochladnúť, uchyčil ju peš.‘ ,Ba tvoju hlavu,‘ povedal Kunda, ,však pes reťaze nežere.‘ ,Nech neverá, pán urodžený,‘ odvetil cigáň, ,môj peš veliče lúbí želežo.‘“

j) Cigán oklamal sedliaka

Český Lid XIII, 79, má verziu „Cigáň kosec“ z Bošáckej doliny.

Sedliak najal si Cigána kmotra, aby mu pomohol pokosiť lúku. Sedliak sa napred doma dobre naraňajkoval a na poli Cigána tešil sľubmi, že o chvíľu prinesú jesť. Na poludnie zaskočil si sedliak za ker a tam sa chytro naobedoval. Cigána zasa tešil, že skoro prinesú obed. Čakal však márne až do olevrantu, a keď Cigán hladom sotva mohol ďalej, hovoril mu sedliak, že hneď bude večera. Keď napokon prišli domov, priniesol sedliak fľašu pálenky, gazdiná doniesla veľkú misu varených planých hrušiek. Cigán sa najprv hodne napil a potom sa toľko najedol plánok, len aby svoj veľký hlad ukojil, mal potom brucho také naduté, že by sa bola mohla na ňom blcha zabiť. Gazdiná potom doniesla veľký kus mäsa a misu makových buchát. Ale Cigán nemohol viac, márne sa namáhal, strčil prsty do huby, rozťahoval ju, kričal: „Von plánky, idú buchty a maššo!“ Ale plánky nešly zo žalúdka. Len jednu buchtu mohol zjesť. Pochválil dobrú kuchárku, ale radil jej, aby najprv nosila na stôl mäso a buchty a plánky aby dávala neskoršie na pochutnanie.

k) Cigán mudrc

V rukopisnej sbierke J. Ľ. Holubyho, str. 111, je táto verzia:

„Cigáň prišiel s plačom na faru o pohreb svojho syna, a keď ho kňaz potešoval a riekol: ,Darmo je; Pán Boh stvoril telo prvého človeka z prachu zeme, preto každý človek musí zomreť a zase v hrobe na prach sa obrátiť,‘ povedal cigáň: ,Veď, veď, to je tá chyba, že Pán Bôh štvoril človeka že žeme; keby ho bol račej štvoril že železa, bol by pevnejší a stálejší‘, a doložil: ,Takto ale ho šmrť ľahko odolá!‘“

l) Cigán ukradol kobylu a hájil sa

1. Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, str. 76, je verzia, ktorú rozprával Búlik.

„Cigáň ukradol pánovi koňa a hneď s ním letel na jarmok do mesta. Na jeho nešťastie ale bol aj ten pán na jarmoku a poznal svojho koňa, a že koňa aj iní poznali, strmo sa cigáňa zpýtal: ,Cigáň, kdes vzal toho koňa? To je môj kôň, tys ho ukradol.‘ ,Ach, neukradol, neukradol, pán veľkomožný,‘ rečie cigáň, ,ale kôň ukradol mňa; lebo keď som na vŕbe drevo rúbal, letel ten kôň jako bláznivý popod vŕbu, tak, že som od strachu spadol, a zrovna koňovi na chrbát, a ten letel se mnou, letel, až doletel sem na tento jarmok, a že mu nemám čo dávať žrať, nuž ho predávam.‘ Pán sa zasmial, vzal si koňa a cigáňovi ešte dal na hoľbu vína, že sa tak šikovno vedel vyhovoriť.“

2. Verchratskyj, str. 164 — 5, podáva verziu zo Zemplínskej stolice.

Cigán išiel cestou, pásla sa tam kobyla, nechcela sa mu vyhnúť, tak na ňu vyskočil a predal ju. Pred súdom vravel, že ju neukradol, že len na ňu sadol, keď sa mu nechcela vyhnúť.

m) Uhliar kúpil od Cigána vlastného koňa

V Časopise Muz. slov. spoločnosti V, str. 4 (a 40), je verzia „Uhliar svojho vlastného koňa kúpil“ zo Spišskej stolice.

Uhliar predal Cigánovi koňa, Cigán koňa prefarbil, uhliar ho kúpil omnoho drahšie nazad. Svoj omyl poznal až doma, keď kôň zarehtal a postavil sa v stajni sám na svoje miesto.

n) Ako si Cigán zarobil šaty

Etnogr. Zbirnyk IV, 187, č. 8, má verziu z Užhorodskej stolice.

„Cigán prišiel k pánovi a hovoril mu, že by vydržal sto rán palicou, keby mu kúpil nohavice, lajblík, čižmy a čiapku, všetko červené. Pán mu to sľúbil, začal Cigána biť, ale Cigán vydržal len deväťdesiat rán a utiekol. Keď sa vyhojil, prišiel zasa k pánovi, vydržal deväťdesiatdeväť palíc a utiekol. Vyhojil sa o mesiac, prišiel zas, riekol pánovi, aby ho priviazal povrazom, tak vydržal sto palíc, a pán išiel s ním ku krajčírovi. Keď mal šaty ako uliate, išiel Cigán do kostola. Kňaz práve niesol kalich a ľudia kľakli. Cigán myslel, že kľakli pred ním, a povedal im: ,Nekľakajte, nebol šom vždy takým pánom!‘“

o) Cigán išiel nahý po ulici a chválil pred pánom svoje šaty

1. Verchratskyj, str. 163, má verziu zo Zemplínskej stolice.

Cigán išiel nahý po ulici, pán sa mu smial, koľko stoja jeho šaty, ale Cigán povedal, že už šestnásť rokov nosí tie svoje šaty a je v nich len jedna diera, a ukázal na riť.

2. Nový i starý Vlastenecký kalendár a Slovenský Pozorník na rok Pane 1843, str. 60 — 61, č. 4, má rozprávku „Oblek do zimy“.

Cigán stavil sa práve na Tri krále o päť libier tabaku a dva žajdlíky pálenky, že sa lepšie do zimy oblečie než ktorýkoľvek z pijakov v krčme prítomných. Prihlásil sa mäsiar, že na stávku pristane. Cigán vyšiel von a mäsiar vzal krpce na nohy, koženú čiapku na hlavu, zahodil na seba bundu a vstrčil na ruky chlpaté rukavice, ktoré mu krčmár požičal, sedel za stolom, očakávajúc víťazne svojho protivníka. O chvíľu vpálil Cigán taký nahý, ako ho pred tridsiatimi rokmi mať porodila, v saku, ako v nejakom plášti zabalený. „No, už si mňa, prisámbohu, ošvábil,“ zvolal mäsiar, musel uznať, že sa on do tepla a Cigán do zimy lepšie obliekol.

p) Cigána pošlú s listom do druhej dediny

Verchratskyj, str. 163, má verziu zo Zemplínskej stolice.

Cigán, poslaný s listom do druhej dediny, umienil si, že sa nikomu nevyhne. Stretol voziara s vozom, kričal, aby sa mu vyhol, ale voziar si toho nevšímal. Potom stretol panský koč, ten sa skutočne vyhol a pán sa spýtal Cigána, ako pochodil u voziara svojou neústupnosťou. Cigán odpovedal: „On mne neustúpil, tak som mu ustúpil ja.“

r) Sedemnásťročný Cigán sa chcel ženiť

Verchratskyj, str. 163 — 4, zaznačil verziu zo Zemplínskej stolice.

Cigán naliehal na otca, aby ho oženil. Otec dal mu zlatku, aby si hľadal nevestu. Stretol svoju babičku s otcovej strany a ta vzala zlatku a povedala mu, aby si ju vzal. Bol s ňou len raz. Otec sa hneval, akú hanbu mu spôsobil, a syn odpovedal, že on sa nehnevá, keď otec líha s jeho matkou. Potom otec premýšľal, aby ho naozaj oženil.

s) Cigán vyhnal hudbou črviaky zo syra

Slov. Pohľady XVI, 388, č. 37, majú verziu „Jak cikán červiaky vyhnal zo syra“ z Bošáckej doliny.

Dvaja Cigáni, vracajúc sa so svadby, zastavili sa v krčme. Žid priniesol im na tanieri syra, ale takého nečistého, že sa hmýril črviakmi. Cigán zahral potom na husle tak, že črviaci vystrkovali zo syra hlavy, až ani jeden neostal v syre. Tak ich teda muzikant vyhnal, a dal sa jesť syr, ale Židovi strhli groš, lebo syra bolo o toľko menej, aká bola kopa črviakov okolo taniera.